Chorá diagnóza
Hlavným problémom diagnózy je fakt, že sa tvári, akoby išlo o špecifický problém danej skupiny, ktorý možno pozitívne riešiť izolovane bez toho, aby sa to negatívne dotklo niektorej inej skupiny na trhu práce. Zrejme im unikla skutočnosť, že vyšší nárast počtu nezamestnaných absolventov je dôsledkom nárastu celkovej nezamestnanosti. A teda bez jej znižovania nemožno bez negatívnych následkov riešiť ani problém absolventov.
Krajiny, majúce výrazne väčší problém s nezamestnanosťou mladých, môžeme rozdeliť do dvoch skupín. Jednu tvoria tzv. „staré" a druhú „nové" členské krajiny. Príčiny problémov v našej skupine majú iný charakter, i keď majú spoločného menovateľa v probléme ich ekonomík.
Pohľad na vývoj miery (v %) nezamestnanosti (Zdroj: Eurostat) niektorých „starých" členských krajín EU
nám ukazuje, že najväčšie problémy s nezamestnanosťou majú z tejto skupiny práve tie, ktoré majú najväčšie problémy aj s ekonomickým rastom a tzv. dlhovou krízou. V roku 2007 boli Španieli, Gréci, Portugalci a Nemci prakticky na jednej úrovni. Taliani boli na tom ešte lepšie. Rok 2011 už hovorí sám za seba, pričom rozdiely sú v súčasnosti ešte väčšie, pretože graf pracuje s priemernými ročnými hodnotami. Na dokreslenie dodám, že miera nezamestnanosti osôb do 24 rokov stúpla za dané obdobie v Španielsku z 18,2 na 46,4 percenta a v Nemecku klesla z 11,9 na 8,5 percenta.
Zásadnou otázka znie, či môžu nájsť absolventi škôl prácu v situácii, keď sa počet pracovných miest v ekonomike znižuje. V takejto situácii je priestor výrazne zúžený a počty nezamestnaných zákonite stúpajú.
Choré riešenia
Marketing úspešne využíva postupy, pomocou ktorých dostane produkty na trhu na želané miesto stratégiou tlaku či ťahu. Na trhu práce to však tlakom nejde. Presnejšie povedané ide, ale v skutočnosti tým celkovú situáciu nezlepšíme.
Čo sa stane v praxi? Ak motivujeme zamestnávateľa dotáciou, aby prijal absolventa, nevznikne tým nové a reálne udržateľné pracovné miesto. Absolvent len vytlačí toho starého. Rovnaký efekt dosiahneme, ak absolventa rekvalifikujeme, aby lepšie spĺňal požiadavky na konkrétnu pracovnú pozíciu.
A to už ani nehovoriac o tom, že po niekoľkých rokoch štúdia, ktoré malo mladého človeka pripraviť na pracovnú dráhu a bolo financované zväčša z verejných prostriedkov, minieme ďalšie zdroje. Samozrejme znova požičané „v mene ľudu a jeho dobra".
Takto sa o dva, tri roky politici budú znova čudovať, že celková nezamestnanosť vlastne neklesla, ale výraznejšie narástol počet nezamestnaných v nejakej inej vekovej kategórii. Potom budú „riešiť" túto skupinu, nalejú ďalšie peniaze. A tak dookola. Ak absolvent takto nahradí človeka vo veku 50 rokov a viac, s pravdepodobnosťou, hraničiacou s istotou, vyprodukujeme za vynaložené peniaze z pohľadu pracovného trhu ďalšieho nebožtíka. Skúsenosti totiž hovoria, že ľuďom v tomto veku na žiadosť o prijatie vo väčšine prípadov zamestnávatelia, ani agentúry ani neodpovedajú.
Vysoká miera nezamestnanosti je prejavom chorej, rozladenej, niekde nikdy nenaladenej, štruktúry ekonomiky. Preto je nutné riešiť problémy v komplexe, tak aby ekonomika dokázala generovať nové pracovné miesta a nezamestnaných na ich pozície „vtiahla" aj bez všelijakých umelých opatrení, ktoré ekonomiku len ďalej deformujú.
Chorá Európa
Nápady, podobné tomuto s absolventmi, sú však v posledných rokoch pre európskych lídrov viac ako typické. Najmarkantnejším príkladom je riešenie tzv. dlhovej krízy, ktorá má tiež úplne jasné prvky a postupy riešenia. Po viac ako dvoch rokoch sú dnes všetky predmetom vyjednávaní. Doterajšie úplne nelogické radenie prvkov však Grécku vôbec nepomohlo. Naopak, zničilo aj to málo zdravého, čo tam ešte bolo.
Takto choré diagnózy vedú k chorým riešeniam. A tie stav Európy len ďalej zhoršujú. Čudné ale je, že to väčšina akosi nevidí, veď Nemecko (a nielen ono) dosť jasne ukazuje cestu vlastným vývojom. A to prakticky vo všetkých oblastiach.
