V posledných dvoch rokoch sa slovné spojenie „prekrývanie starých dlhov novými", hlavne v Európe, udomácnilo viac ako úspešne. V súčasnosti určite niet dňa, kedy by ho niekto v súvislosti s tzv. dlhovou krízou v nejakej forme v médiách nepoužil. Zväčša ako neprípustný spôsob riešenia problému. Teda v jednoznačne negatívnom kontexte.
V žiadnom prípade nie som zástancom akéhokoľvek deficitného hospodárenia. Používanie predmetného slovného spojenia na označenie operácie, ktorou vláda nejakej krajiny prostriedkami z novej emisie dlhopisov vyrovná dlh za skôr vydané a práve splatné dlhopisy, však považujem, mierne povedané, za nedomyslené, nenáležité.
A to z veľmi jednoduchého dôvodu. Nevzniká totiž žiadny ďalší, teda nový dlh. Výška istiny zostáva nezmenená. Noví sú len veritelia, keďže vystriedali tých starých, ktorým bola ich pohľadávka vyplatená. Je pravda, že v súvislosti s touto operáciou môže vzrásť aj objem záväzku do budúcnosti, vyplývajúci z nárastu úrokovej sadzby, za ktorú boli noví veritelia ochotní danej krajine požičať. Tak ako sato v súčasnosti deje v súvislosti s dlhmi viacerých problémových krajín. Situácia však môže byť aj opačná. Úrokové podmienky novej pôžičky môžu byť aj výhodnejšie. Najmarkantnejším príkladom je teraz Nemecko, ktorého dlhopisy akceptovali investori dokonca so záporným výnosom.
Ak by vlády jednotlivých krajín „len" uvedeným spôsobom „prekrývali staré dlhy novými", nemali by problém s dôverou investorov a nemali by sme tu žiadnu dlhovú krízu. Znamenalo by to totiž, že hospodária s vyrovnanými rozpočtami. Je však prítomná. Dôvodom sú každoročné deficity verejných financií. Tie vytvárajú skutočne nové dlhy. Nedôveru investorov významným spôsobom navyše umocňuje poznanie posledných niekoľkých rokov, že viaceré krajiny v dôsledku postupnej straty konkurenčnej schopnosti nedokážu dosahovať dynamiku rastu ekonomiky, primeranú ich rokmi naakumulovanému dlhu a novovytváraným deficitom.
Slovné spojenie „prekrývanie starých dlhov novými" tak (podľa môjho názoru) patrí medzi mnohé všeobecne používané „zaklínadlá", ktoré na prvé počutie znejú logicky, v pravom zmysle slova však logickými nie sú. A to ani náhodou.
