Občianske združenia – verejná a mediálna (ne) výchova detí v náhradnej starostlivosti

Občianske združenia – verejná a mediálna (ne) výchova detí v náhradnej starostlivosti
Písmo: A- | A+

Malé zamyslenie sa nad občianskymi združeniami

Kde nájdeme pravé veci, ktoré deti potrebujú bez príchuti show, manipulácie, pokrytectva a žiadanosti po senzácií? Kde nájdeme srdečnú opravdivosť bez toho, aby sme sa na druhej strane museli nechať ubiť druhej vlne? Mnohé občianske združenia (napr. Úsmev ako Dar ) majú dnes techniku, pódia, show, hudobné a mediálne „celebrity“, tipu A. Banášová - Vinczeová, J. Bača, K. Brychtová, V. Rozboril, Rytmus, M. Spirit a ďalších.  Proste to najlepšie z najlepšieho, viac možnosti ako kedykoľvek predtým, ale kde je ozajstná duchovno-odborná účinnosť, o zasľúbení, o ktorej čítame na propagačných papieroch a baneroch:  „ Aby každé dieťa malo rodinu...?“

Kedysi deti (chovanci z detských domovov) nemali občianske združenia, manipulácie, show, mobil, Facebook, Pokec – nemali nič, okrem dobrej výchovy a vzdelávania v detských domovoch! Títo chovanci prežívali úžasne dobrú výchovu a konanie naozaj prostým okom a zároveň uchvacujúcim spôsobom a navyše pravidelne, pretože sa držali dobrého základu z pedagogiky, špeciálnej a liečebnej pedagogiky, psychológie a sociálnej práce.

 

Tretí sektor (Úsmev ako Dar) „systém natrčenej paprčky“

Po revolúcii v roku 1989  sa do popredia pretlačila druhá skupina tzv. „odborníkov“ bez praxe, ktorí sú najmä spojení s neštátnymi subjektmi (nadáciami, občianskymi združeniami). Viacerí z nich z osobného presvedčenia celkom odmietajú a odmietali predchádzajúci systém náhradnej starostlivosti, hovoria a hovorili o systéme ako o „komunistickom modeli,“ ktorý nehájil podľa nich najlepší záujem dieťaťa a presadzoval iba Marxistické a Leninove učenie.

Žiaľ Bohu, zmenil sa charakter, „prístup“ vychovávateľov k deťom a „k práci“ v súčasnosti na Slovensku. Tým, že nastúpili do popredia neziskové organizácie, ktoré predtým neboli tak výrazné ako teraz,  tak evokujú moc o postavenie, čo získajú, čo nadobudnú a ako na osudoch sociálne znevýhodnených deti zarobia. I názov Úsmev ako Dar je komerčného charakteru. Úsmev, ktorý nič nestojí, ale vedia podaktorí na ňom pekne a krásne zarobiť.

Sorošová nadácia otvorenej spoločnosti (RADIČOVÁ IVETA a MIKLOŠKO JOZEF ml. z nadácie Úsmev ako Dar)

Na stránke HLAVNÝ DENNÍK sa píše v článku s názvom „Hrobári Detského mestečka v Trenčíne zo Sorošovej nadácie otvorenej spoločnosti“. Cit: „V roku 2005 rezort práce Ivety Radičovej, ktorá stála aj v predsedníctve nadácií otvorenej spoločnosti za silnej podpory taktiež člena nadácie otvorenej spoločnosti v rokoch 1999 -2001 Jozefa Mikloška ml., predsedu združenia Úsmev ako Dar zrušili základy rodinnej výchovy v Detskom mestečku Trenčín-Zlatovce bez hĺbkovej analýzy, aby si vyžiadali audit výsledkov práce v bývalom Detskom mestečku v rokoch 1973 – 2005.

Dobre sa vedelo o výsledkoch výchovno-vzdelávacej práce v bývalom Detskom mestečku, lenže dlhodobý zámer bol taký, že chceli Detské mestečko postupne sprivatizovať.

Úsmev ako Dar ako tzn. n. o., robí veci inak ako hlása. A samotný predseda tejto spoločnosti (J. Mikloško ml.) nikdy nepracoval v Detskom domove, vyštudoval medicínu v ktorej tiež nepôsobil a je syn politika J. Mikloška st., ktorý je slovenský politik (KDH), bývalý podpredseda vlády ČSFR a bývalý veľvyslanec Slovenska v Taliansku. Je starším bratom Františka Mikloška, teda J. Mikloška ml., strýko. Vytvorili si rodinný podnik, ktorý ich začal živiť už v 90 rokoch. Komentár Braňa Ladického: Hrobári Detského mestečka v Trenčíne zo Sorosovej nadácie otvorenej spoločnosti (hlavnydennik.sk

 

Nadácia Úsmev ako Dar

Nadácia oficiálne vznikla v roku 1991. V roku 1996 sa premenovala na Spoločnosť priateľov detí z detských domovov. Na internetovej stránke (uvádza Úsmev ako Dar, že začali novú etapu ich odbornej činnosti – s novou výzvou. Tou hlavnou víziou bola zmena detských domovov internátneho typu na detské domovy rodinného typu. Realita je žiaľ iná. (Ladický, 2017) v zborníku Návrat pedagogiky do detských domovov dokladá: „že podľa ročného výkazu na MPSVaR SR o poskytovaní starostlivosti a výchovy deťom v detských domovov na Slovensku 05.01 za rok 2015 tvoria ženy v tejto profesii 86% podiel. Môžeme povedať, že základné motto transformácie „Transformujeme detské domovy na rodinné typy“ sa stáva mýtusom“. (Ladický in Kozoň, 2017, strana 113).

 

Miklošková a Radičovej transformácia v Detskom mestečku v roku 2005

Pozrite si rodinnú výchovu štátnych detí v Detskom mestečku v Trenčíne-Zlatovciach v celovečernom filme STÔL PRE 14 (video: Stôl pre 14 (Detské mestečko) - YouTube)

Túto rodinnú výchovu po vyše 30-tich rokoch veľmi úspešnej existencie transfomátori (MIKLOŠKO a RADIČOVÁ) v roku 2005 z politicky motivovaných a ako sa ukazuje, aj zo zištných dôvodov zrušili a zaviedli na Slovensku z Ústredia práce centrálne riadený systém kolektívnej (ne)výchovy v detských domovoch (po novom Centrá pre deti a rodiny) s piatimi striedajúcimi savychovávateľkami v pridelenej skupine detí. Takýto prístup k deťom, ktoré sú označené obchodno-právnym pojmom klienti (!), neumožňuje úspešnú socializáciu po odchode z Centra pre deti a rodiny. Nad tým sa treba odborne a najmä ľudsky zamyslieť a odstrániť príčiny ich zlyhávania, ktoré poukazujú na závažné systémové chyby pri zaobchádzaní s deťmi zverenými do starostlivosti štátu a nezapodievať sa len riešením ich dôsledkov, či počas pobytu detí v detskom domove, ich účasťou na zábavno-rekreačných podujatiach zorganizovaných zo sponzorských darov ako reklama na propagáciu firiem v médiách pre širokú verejnosť. 

Záver

Súčasné fungovanie bývalého svetového unikátu rodinnej výchovy, Detského mestečka, sa odlišuje od pôvodného systému fungovanie. Vybavenosť stratila na kvalite, niektoré zo zariadení ako plaváreň, hospodársky úsek, záhradky a podobne sú len spomienkou. Transformácia so sebou priniesla aj možnosť ubytovanie matiek (vo väčšine neplnoletých) s deťmi. Areál a priestory sú poškodené. V roku 2013 na počesť 40. výročia založenia Detského mestečka v Trenčíne vyšla knižná publikácia odchovancom z názvom RODINNÉ PRÍBEHY BEZ RODÍN a v roku 2017 Detské mestečko vyhlásené na podnet odchovancov za Národnú kultúrnu pamiatku SR (video: DETSKÉ MESTEČKO NARODNA KULTÚRNA PAMIATKA - YouTube) Zrušila sa jedna bunka a zriadilo sa v nej reedukačné stredisko pre deti s problémami správania (viac tu.: Branislav Ladický - Život v detskom mestečku - YouTube) V roku 2017 priniesli aktuality.sk článok o tom, ako deti po transformácií Detského mestečka na detský domov rodia ďalšie deti (viac tu: Keď deti rodia deti. Šokujúca realita v Detskom mestečku v Zlatovciach. - YouTube

Ľudská vášeň pre senzáciu obetuje aj svoj rozum. Láska k deťomuž nepatrí, len prospechárstvo a úplatky.

O autorovi

Branislav LADICKÝ, Mgr., pedagóg

Bol od 6 mesiacov umiestnený do dojčenského ústavu v Púchove a vo veku 3 rokov začlenený do rodinnej výchovy v Detskom mestečku v Trenčíne (detský domov rodinného typu). V roku 2013 napísal knižnú publikáciu z prostredia Detského mestečka – RODINNÉ PRÍBEHY BEZ RODÍN k 40. výročiu založenia Detského mestečka. V 27 roku života sa mu podarilo zorganizovať stretávku a konferenciu bývalých odchovancov, zamestnancov, priaznivcov a zakladateľov tradičnej rodinnej výchovy v Detskom mestečku. V roku 2016 dával podnet na vyhlásenie areálu Detského mestečka za Národnú kultúrnu pamiatku SR (Detské mestečko s 36 budovami a 11,6 Ha pozemkom bolo dňa 08.11.2017 vyhlásené za NKP SR) . Následne založil občianske združenie OZ Naša rodina, ktoré občanov, odborníkov a politikov mediálne informuje o stave náhradnej starostlivosti detí a mládeže na Slovensku. Publikoval odborné články v odborných časopisoch MLÁDEŽ A SPOLOČNOSŤ, PREVENCIA, VYCHOVÁVATEĽ A VUDPaP SR. Je aktívnym členom FICE na Slovensku. V roku 2017 bol spoluautorom monografie NÁVRAT PEDAGOGIKY DO DETSKÝCH DOMOVOV. V roku 2020 grafický upravil a prepísal knihu PhDr. Vladimíra Vachalíka, CSc. pod názvom ELIMINOVANIE DELIKVENTNÝCH FORIEM SPRÁVANIA MLADISTVÝCH (Metódy uplatňovania vo Výchovnom ústave pre mládež v Hlohovci v rokoch 1959-1990). Momentálne pracuje ako stredoškolský pedagóg.

Použitá literatúra

 LADICKÝ, B. – REHÁK, Š. 2017. Pedagogika ako základ života deti v náhradnej starostlivosti. In: Kozoň A.: Návrat pedagogiky do detských domovov. OZ Naša rodina a Spoločnosť pre sociálnu integráciu SR, strana 109-134. Trenčín 2017. ISBN 978-80-8953322-0.

Komentár Braňa Ladického: Hrobári Detského mestečka v Trenčíne zo Sorosovej nadácie otvorenej spoločnosti (hlavnydennik.sk)

 

Skryť Zatvoriť reklamu