... veľmi jednoducho ...
Moja cesta k môjmu prvému serióznemu autu viedla hneď na začiatku pracovnej kariéry po skončení štúdia na VŠ ... Keďže som dochádzal do neďalekého hlavného mesta a dopravné spojenia boli viac ako na figu, rozhodol som sa kúpiť nejaké. Po skúsenostiach s rodičovskou malou mrňou "Pažoutom 206" som si povedal, tak, niečo podobné chcem ...
Hľadanie cez autobazáry nemalo význam, nemienil som svoje ušetrené a požičané financie vystaviť toľkému riziku, skúsil som inzeráty. A do oka mi padol jeden ... s kabriom. Ideálne vyhovoval mojim predstavám... Hm, povedal som si, to môže byť fajn, zavolám, ozve sa vcelku inteligentný hlas na druhej strane. Slovo dalo slovo, zišli sme sa na obhliadku ... a v tom momente som vedel, že mojim osudom sa stanú práve autá s "handrou" namiesto strechy. Vyplazil som jazyk, oči mi skoro vypadli (predstavte si výraz z Toma a Jerryho) a ja som sa pre toho krásavca rozhodol. Neskôr nasledovalo "vyšetrenie" auta po technickej stránke a dohoda na cene. Pár formalít, prevedenie financiía a ... mohlo sa začať jazdiť ...
Postupom času sme sa spoznali v našom malomeste "tí správni" a začali tráviť spolu viac a viac času, pridali sme sa do česko-slovenského cabrio klubu ...
Teraz už druhým rokom jazdím s VVV a SNH (vetrom vo vlasoch a slnkom nad hlavou) a nedám naň dopustiť ... toľko krásnych chvíľ, ktoré som vďaka nemu zažil, zažije asi málokto ... Stretnutia na zrazoch s rovnako postihnutými ľuďmi, spoločné výlety, stanovačky, spanilky ... vidieť ľudí, ktorí nám mávajú, keď nás ide za sebou celá kolóna a my s úsmevom kývame späť...
Veľké vďaka patrí predchádzajúcemu majiteľovi, ktorý sa oňho vzorne staral, pretože až dodnes funguje takmer bez chybičky a za to, že týmto zmenil môj život v tom dobrom zmysle slova...
