India 2 Cesta do Agry.
Studňa a opustené mesto.
Studňa
Mala to byť krátka a pohodlná cesta súkromným autobusom okolo nejakej studne cez rozvaliny do hotela. Odbočili sme z hájvéj a šofér odkázal, že za odbočku bude účtovať extra a poslal parťáka, čo to hneď vyberal a hneď sa aj pasoval za nášhp domáceho sprievodcu. Vonku to vypadalo ako na dedine v Indii. Okolo išiel traktor farebný a svietiaci ako vianočný stromček s metrovými reprákmi a šľahali z neho plamene indického hip-hopu. Keďže som ešte nič také nevidel, tak som sa naivne opýtal sprievodcu – A toto je čo? – Pozrel na mňa ako na Yetiho a s údivom vysvetlil. – To je traktor. – No, hneď som bol múdrejší, ty guru. Zistili sme, že studňa už nie je zadarmo. 20 rupií je skoro zadarmo. Potom vysvitlo, že je to cena pre domácich. Pre nás to bolo 300, teda mierne navýšené vstupné. Domáci nakoniec išli okolo zadarmo, lebo súčasťou studne mala byť aj svätyňa. V takej Žiline je súčasťou studne na námestí mreža...
Prešli sme cez pokladňu a vybehli na dvor veľký ako štadión. Hore nič moc nebolo. Postupne sa nám ukazovalo to, čo bolo dolu. Sprievodca sa v svätyni už asi prežehnal a motal sa okolo. Prišiel som na okraj priepasti, v ktorej bola zakopaná antipyramída s trinástimi poschodiami. – Kriste! A toto je zase čo! – Vyhŕklo zo mňa. – To je studňa. – Poučil ma znova vyškerený indický sprievodca. Začal som sa cítiť ako retard. No už sa ťa nič neopýtam, ani keby letel okolo slon, ty mudrlant.
Opustené mesto
Počuli ste niekedy o stratenom meste v Indii? Kedysi dávno pradávno prišiel spod Himalájí týpek Babur dobyť Indiu. Bol to potomok Džingischána a to bolo niečo ako byť synom Maradonu v Argentíne. Potreboval motivovať svojich chlapov a tak pred nimi rozbil svoju karafu a sľúbil, že už nebude piť. Kupodivu to zabralo a preto asi moslimovia už dnes nepijú. Aspoň cez deň. Babur založil mogulovskú dynastiu a jeho syn už mal neobmedzené zdroje ako saudskoarabský princ. A tiež ako toho princa, ho napadlo postaviť mesto v strede ničoho.
-Vitajte vo Fatehpur Sikri! – vykrikoval podivný chlapík, ktorý si ma oddelil od ostatných a v podstate ma uniesol. -Ja nie som sprievodca. Nič nechcem! Len ti porozprávam o mojom meste. Som Akbar Veľký a staval som toto mesto od 13tich rokov. Poď za mnou! – Chlapík ma dosť zneistil. Buď som sa presunul v čase, alebo som ráno vo fajke nenatlačil len tabak... Prešiel som bránou a vošiel do paláca, pri ktorom je Windsor neforemná kamenná posádková pevnosť. Turisti sa zmenili na dvoranov v hodvábe a slonia mhd práve doviezla skupinku užasnutých cestovateľov z Janova. – Tí európania tak smrdia! A kde nakupujú svoje handry!- Domácich hodváb so zlatými niťami príjemne chladil a hneď sa radšej išli navoňať novým palácovým parfémom. Vôňu rozvíjala klimatizácia z pávích vejárov a tak si mohli vedľa záhrad s vonnými kvetmi a bazénmi vychutnsť vodnú fajku a pohárik vína. To Janovčania v Janove ešte kakali do vedra.– Pozri, čo som postavil – vykrikoval Akbar. – Tri paláce, pre každú manželku! – a popod fúzy prehodil – A mám moslimku, kresťanku aj budhistku. Za to môže moja otvorená myseľ... Bol som osvietený božím svetlom na love a hneď potom som prestal zabíjať zvieratá pre potešenie. – počas výkladu odháňal od nás zvedavcov mávaním rúk. – Zlé jazyky hovoria, že som mal epileptický záchvat, ale ver mi, bolo to božie svetlo. Pozri na tento palác! Boli tu diskusné kongresy duchovných, ale sú to všetko obmedzenci – mávol rukou a odstrčil pri tom zopár okoloidúcich. – Hádali sa spolu ako psi a nič z toho. Zato architekti tu sú špička! V Európe vedia hovno. Pozri na môj stĺp! Mával som tam hore na ňom porady a počul všetko odspodu. – Odrazu som si pomenul, že som to čudo videl v knihe Dejiny umenia. Bol to skôr strom ako stĺp a na zrezanú korunu viedli štyri vzušné mosty. Všetko z čipkovaného kameňa. Keby som bol ruský cár, tak chcem presne to isté. Na konci jedného nádvoria sa otváral výhľad do nekonečna. Pod nami bolo ďalšia plošina a v nej obrovská jama s vodou. Nejaký chlapík stál pri okraji a vykrikoval, že tam za 500 rupií skočí. Očarovanie sa rozplývalo ako dym z hašiša. Akbar si vypítal stovku s tým, že musí mesto nechať tak, opustiť palác a vrátiť sa do Pakistanu. – Keď odtiaľto odídem, tak to tu určite spustne. – vyšli z neho prorocké slová. Rozhliadol som sa okolo a naozaj to bolo odrazu len opustené mesto, zato s kopou turistov. Cestov von okolo nás prešli slony s mejkapom a turistami. Naše tuk-tuky už boli obkľúčené predavačmi somarín. Pretlačili sme sa cez nich na lavičky, na čo nám strčil dnu hlavu budúci Elon Musk s plastovými magnetkami. Jeho pedaj bol iný level aj medzi indickými pouličnými maklérmi. – Prečo si nechceš nič kúpiť?- vykrikoval. Čakal som, kedy nás začne magnetkami biť. – Musím dokončiť školu a na to potrebujem peniaze! Budem lekárom pre chudobné deti a keď nekúpiš magnetky, veľa detí zbytočne umrie!- Boli sme radi, keď sa tuk-tuk konečne pohol a nadávajúci Elon sa musel vysúkať von.
Večer sme dorazili do Agry. Hotel vypadal byť slušný, ale India je nepredvídateľná. Pred spaním som v krásnej izbe podišiel k oknu a keď som odhrnul závesy, tak za oknom nebolo vonku, ale zase dnu. Za oknom bola totíž sála na raňajky s húfom ľudí. Časť húfu sa prekvapený otočil k môjmu oknu a spolu mi zakývali. Odkýval som a rýchlo zatiahol záves. Ešte že svadba bola o poschodie nižšie....
