Zatiaľ najškaredšia diera v Mexiku bola Palenque. Keby v 90tych rokoch obsadili Nowy Targ Pakistanci, vypadal by dnes rovnako. Netreba sa ale čudovať, že v tej dedine žije 100 tisic ľudí a je tam letisko. Je to veľká dedina. Pre náš úplné nevhodné miesto na život. Ale. Napriek tomu sa po meste túlajú desiatky Slovákov, Čechov a Poliakov a zo traja americkí študenti. Večer bol na námestí program, v reštikách boli muzikanti. Moja žena chcela silou – mocou nájsť centrum a ja som jej nedokázal vysvetliť, že tam už sme a lepšie to nebude. Príliš neskoro som zistil, že je Valentýna. Kým som si stihol uvedomiť, že sa niečo deje, už sme boli pohádaní. A to som nepovedal ani slovo. Slabou útechou bolo, že ostatné ženy zmizli rešpektujúc blesky, čo medzi nami strieľali. Našli sme créme de la créme restaurant podľa Tip Advisora. Strašná putyka, kde vybľakoval gitarista serenády. Keď sme dostali stejk na tanieri bolo jasné, že sme netrafili. Turisti okolo ale jedli a pili a zabávali sa. Domáci predávali všetko, čo mali a zabávali sa tiež. Turisti nakoniec zaliezli do napodiv veľmi slušných hotelov, aby mohli vyhnať gekony na balkón a zaspať pri rámuse cikád. Ráno všetci nasadli do autobusov aby mohli odisť do strateného mesta s palácom v džungli, vedľa ktorého sa trbliecu lagúny smaragdových vodopádov. Kôli tomu tu všetci totiž preleteli pol sveta. Inak by tu nik neprišiel, aj keby sa Mexičania postavili na hlavu a tancovali na rukách.
Predstavte si, že by po mestečku Žilina - veľkom ako Palenque, pobehovali stovky turistov, lebo by mohli behom jedného dňa navštíviť minimálne 3 hrady, jeden zámok a aquapark v kaštieli na záver. Lenže u nás to síce máme, ale nejako to nefunguje. V Palenque áno. A to je regulérna prdel sveta v džungli. K ruinám treba prísť medzi prvými, aby na fotkách zostala zachytená ilúzia strateného mesta bez turistov. Asi najčarovnejšie mayske mesto. Nielen pyramídy, ale aj palác a nádvoria. A všade môžete vyliezť! Aj keď možno už nie nadlho. Všetko je v parku ktorý bol akoby u nás doma v lete. Len z džungle doliehal rev vrešťanov. Nechce sa mi veriť, že mayovia trhali srdcia pri obetách bohom. Palenque má ohromnú silu pokoja a harmónie. Stavby dodnes udrú lopatou po hlave každého gazdu-dizajnera aby pochopil, že tu je tisíc rokov achitektúra umenie a jeho chalupa nie je. V tej vznešenej kráse sa mi slová sprievodcu ako obetný oltár, námestie pre popravy a väzenie nedokážu priradiť k miestu kde sedím. Park lemovaný pralesom pôsobí čarodejne. A kopec v pozadí bude zrejme nová najvyššia pyramída, ak sa niekomu bude chcieť odkopnúť aspoň nejaké sondy. Mayovia boli šikovní a stačilo aby panovník Pakal nebol truľo ako tí naši a odrazu už bol mimozemšťan, čo lietal na stíhačke. Aj dnes gény preblesknú a nevzdelaný predavač vykrikuje To jest prava skura, fajna cena. V tomto paradoxne chudobnom štáte Chiapas ste zabalení v perine zo stánkov, reštaurácii, kaviarničiek a uprataných chodníkov. Kúsok od mayského mesta sú vodopády Agua Azul. Sú to Plitvički v ktorých sa môžete kúpať a skákať do perejí s vyhriatou vodou. Neuveriteľná dokonalosť. Len škoda, že musíme odisť už podvečer, aby sme cez kopce s džungľou prešli ešte za svetla. Zbojnícke družiny Zapatovcov vyvádzali kadečo, aj keď ich zlaté časy asi pominuli. Ale ani prehradenie cesty reťazami a platenie mýta pre pasažierov autobusu nie je nič prijemné. Gény skrátka nevyčúraš ani po tisícke rokov. Kráľ Pakal si raz do roka pred výsadbou vytiahol pipíka a prepichol si ho na miske so zrnom kôli dobrej úrode. Ak majú zapatovci len niečo z tých génov a zvykov, tak treba byť radšej hodne opatrný.
