Dôvodov je veľa, no ten základný je asi ten, že fašizmus nepotrebuje marketing. Fašizmus je totiž marketingový nástroj sám o sebe. Vznikol ako najjednoduchší spôsob vďaka ktorému sa mohlo pár bezohľadných jedincov dostať relatívne rýchlo k absolútnej a neobmedzenej moci. A to ešte za pomoci demokratických aparátov. Taký rýchlovýťah diktátorov. Základnou pracovnou metódou fašistov (začnime ich v mene politickej korektnosti nazývať extrémistami) je totiž zároveň tou najprirodzenejšou aktivitou nás všetkých.
Nadávať na všetko čo sa nám nepáči.
Každý z nás prirodzene vníma nedostatky v našom okolí. Študenti sú otrávení z ošarpaných a starých budov v ktorých musia tráviť tretinu dňa, z často demotivovaných učiteľov pretože tých skutočne nabudených vlievať vedomosti a poskytovať inšpiráciu novej generácií za 600 euro v čistom je ako šafránu. Sú však aj takí, ktorí nastúpia plní elánu a pustia sa s chuťou do výkonu azda najdôležitejšieho povolania potrebného pre správny chod spoločnosti. Energia ich však často opustí po prebdených nociach strávených pri zostavovaní učebných materiálov pretože z učebníc, ktoré žiaci dostávajú od štátu (dostávajú rozumej kupujú to čo im niekto kúpiť prikáže) sa dá naučiť asi len názov predmetu. Dá sa im vôbec čudovať, že ich jedného pekného dňa chuť prejde?
Mladí absolventi sú zase na nervy z toho, že po skončení školy potrebujú získať prax no s robotou je to na ťažko lebo nemajú dva roky praxe. Keď sa už aj niekam predsa len dostanú zistia, že drali lavice nadarmo lebo ich aj tak musia v zamestnaní všetko učiť odznova. Za pochodu. K tomu ešte pridáme motivačné ohodnotenie, s ktorým si pri súčasných cenách nehnuteľností budú na vlastné bývanie sporiť circa 15 rokov. A aj to iba za predpokladu, že počas tohto obdobia budú využívať výhody sociálnych balíčkov poskytovaných prevádzkovateľmi mama hotelov. Hej, znie to neuveriteľne ale obedy a doprava zadarmo tu existovali aj pred príchodom sociálno-demokratických osvietencov.
Ďalej tu máme rodičov ktorí sú na nervy z deciek čo u nich bývajú do 30tky zatiaľ čo oni v ich veku už rozmýšľali nad tretím potomkom. O kultúrnom šoku spôsobeným tým, že pol života žili v režime, ktorý im dôkladne vysvetľoval, že systém v ktorom sa nakoniec ocitli je stelesnením všetkého zlého na svete ani nehovorím. Navyše sa v tejto propagande každodenne utvrdzujú keď ich média (štandardné aj tie menej štandardné) bombardujú správami o tisíckach migrantoch a úplnom rozklade našej spoločnosti. Pripočítajme ešte nemocnice v ktorých je pravdepodobnejšie že dostanú astmu vplyvom plesnivých stien než to že sa vyliečia a verejné statky ktoré prešli od čias vybudovania asi takou obmenou ako účes Petra Nagya od začiatku kariéry. A ako dezert tu je bonbónik v podobe diaľnice do Košíc, ktorá už stojí tak dlho, že sa aj stihla rozpadnúť a treba ju teda stavať stále dookola. Ťažko sa čudovať že poslednou vecou ktorá ich teší sú naši hokejisti a Sagan. A vlastne už ani tí hokejisti nie.
A na záver treba spomenúť dôchodcov, ktorí celý život budovali niečo čo pár priebojných demokratov rozkradlo za 10 rokov a im ostalo luxusných 300 eur mesačne z ktorých aj tak radšej dajú vnukom/vnučkám na malinovku (na malinovku rozumej cigarety a kelt v najbližšej večierke, koho budeme klamať) než aby si kúpili lieky či vymenili strechu na chalupe. A keď sa pár štastlivcom nedajbože podarí za roky nejaké peniažky naškrábať, podomový predajca teflónových panvíc ich pomerne ochotne a rýchlo presvedčí o tom, že ich peniažkom bude pohodlnejšie v jeho vrecku. Úcta k starším sa hold dávno nenosí a už vôbec nie keď ide o peniaze. Ešte stále sa čudujete že na to aby svoj hlas hodili birmovanému komunistovi stačí jedná ružička a 30 minút non-šalantného humoru Petra Marcina na MDŽ?
V súčte zistíme že majorita populácie ozaj nežije americký sen. Nazvime to skôr slovenskou realitou.
A teraz si predstavte, že príde niekto kto namiesto rečí o inflácii atď. pomenuje každý jeden z týchto problémov. Na plnú hubu. Málokto totiž rozumie komplikovaným riešeniam, problémy však zažíva každý, detto, každý im rozumie.
Ak sa teda nájde niekto kto dokáže pomenovať týchto problémov čo najviac, jeho sen o účasti v parlamente (nedajbože vláde) začne naberať reálne kontúry. Bez ohľadu na to, či pár rokov dozadu hailoval po sídliskách alebo nie. Ľudia sa s takýmto politikom stotožnia, začnú ho brať ako jedného z nich pretože im rozumie. A oni rozumejú jemu. A jeden z nich by predsa neklamal či?
No a potom sa zrazu spraví politický prieskum a my, kaviarňoví povaľači, div že maressi nerozlejeme. Nie je ale celá vzniknutá situácia vinou práve nás? Kozmopolitných a vzdelaných ľudí?
Dokážeme porozumieť problémom vyplývajúcich z rasizmu, xenofóbie a intolerancií proti menšinám ale názorom ľudí s ktorými sa nestotožňujeme už nie. Často ich nazývame hlupákmi. Veď ako by mohli mať oni, tí ktorí ledva vychodili stredné školy, právo rozhodovať o nás vzdelaných, angažovaných a plnohodnotných občanoch. A niekde v tomto bode sa začíname vzďaľovať od princípov demokracie, ktoré sa snažíme obhajovať a chrániť. Niekedy ich však nedokážeme chrániť ani sami pred sebou.
Dnes tu vidíme množstvo ľudí, ktorí sa úprimne snažia dosiahnuť zmenu a konečne posunúť túto krajinu do vyššej ligy. Zároveň ale všetci chcú byť tým hrdinom kto dá v poslednej minúte gól, stopérom nechce byť nikto. Potom sa môžeme čudovať že napriek špičkovému útoku, viacej gólov dostávame ako dávame. Čo bude nasledovať ak sa aj naďalej budú demokratické sily trieštiť zatiaľ čo tie nedemokratické spájať? História nás naučila, že ak sa začne demokratická spoločnosť obracať a žiadať pomoc od nedemokratických „voccov“, môžu nastať dva scenáre.
Tým prvým je, že sa slušní, principiálne a hodnotovo založení ľudia spamätajú a zobudia. Zabudnú na šarvátky z minulosti a hádky o tom či je k smažáku lepšia tatarka alebo kečup. Zjednotia sa v tom čo majú spoločné. Nie v mene ich osobného osohu či zmienke o ich hrdinskom víťazstve v učebniciach dejepisu. Zjednotia sa preto, lebo si uvedomia čo ich čaká ak tak neurobia. A spolu s nimi aj celý zvyšok krajiny.
Potom tu je scenár číslo dva. Slušní ľudia ostanú rozhádaní lebo sa nedohodnú kto si v tomto zápase natiahne na ruku kapitánsku pásku a preto preventívne radšej ani nenastúpia. Keď sa už hádajú nech to aspoň ľudia nevidia. Potom tu ale ostane priestor pre tých, ktorí to z až tak vznešených cieľov nerobia. Opantaní mocou začnú presadzovať svoje pohnuté ideály a privedú všetkých na pokraj úplného pádu na dno. Až vtedy si všetci uvedomia čo za chybu sme spravili. Tento zničujúci scenár je tak trošku príťažlivý pretože by to extrémistom pristrihlo krídla tak na ďalšiu jednu generáciu a my, ktorí sme od začiatku vraveli, že sú nebezpeční si budeme môcť povedať spokojne povedať "mali sme pravdu". Krajinu a budúcnosť však zničia aj nám, nie len tým, ktorí im uverili.
Dám Vám teda malú pomôcku pre analýzu, ktorá Vám možno uľahčí rozhodovanie. Ak nabudúce uvidíte egoistu hovoriť o tom, ako chce dobre pre všetkých navôkol. Spozornite. Aj napriek tomu, že vám je hodnotovo bližší ako tí druhí. Nikto kto kope sám za seba na konci dňa nemyslí na svoj tím. Aj ten najušľachtilejší egoista vždy ostane len egoista. Preto si vždy položte otázku "vzdal sa už tento konkrétny človek v mene väčšieho dobra svojich vlastných ambícií?". Ak je odpoveď nie, je veľká pravdepodobnosť, že tak ten človek neurobí ani nabudúce keď nepôjde o to či bude mať polku kandidátky na čele s ním samotným ale doslova a do písmena o všetko (diss alert, #sorrynotsorry).
Na záver už len krátko. Odpustím si emotívne klišé o Svätoplukových prútoch. Či nie, neodpustím, klišé sú klišé z jednoduchého dôvodu. Lebo sú pravdivé. A nie je tomu inak ani teraz.
Ak sa dobrí ľudia budú deliť na stále menšie a menšie skupinky a hádať sa kvôli marginálnym ideologickým odchýlkam, zožerú ich tí zlí ako jednohubky. Ak sa však aj napriek drobným rozdielom dokážu spojiť a ukázať, že sa neboja druhých a čo je hlavné, neboja sa ani samých seba tak sa rázom stanú sústom, na ktoré si ani Miňo Mazurek po trojtýždňovom kebab-detoxe netrúfne.
A hlavne, prestaňme všade argumentovať ako sa tí druhí nepoučili z histórie. Jediný kto sa nepoučil z histórie sme práve my. Fašisti totiž neponičili Európu len preto, že boli vygumovaní. Poničili ju hlavne preto lebo ich tí čo to mali v hlave pohromade nezastavili. A všetko nasvedčuje tomu, že podobný príbeh sa dnes píše opäť.
LK out.
