Prostredie, v ktorom človek žije, je mu dané. Prostredie si človek nevyberá, ani to v akej spoločnosti sa narodí, akú výchovu dostane a aké hodnoty si osvojí a či s nimi bude žiť v súlade.
Slobodu možno interpretovať len podľa jedinej podmienky – oslobodenie od svojej egoistickej povahy. V ničom inom nemôžem byť slobodný. Byť oslobodený od svojej egoistickej povahy znamená, že nechcem žiť podľa vnútorných zákonov svojho egoizmu, ale chcem žiť len v súlade s ľudskou spoločnosťou, len v prospech ľudstva. Inými slovami, slobodu získavam pozdvihnutím sa nad vlastnou egoistickou povahou k spoločnému dobru všetkých – v tom je sloboda. A naozaj, len tu mám slobodný život. Dvíham sa z egoistickej úrovne života na altruistickú, žijem, ale súčasne cítim prúdenie večnosti. Vnímam seba samého dokonalým, večným a slobodným.
Realizácia týchto zákonov je úplne nezávislá na mieste bydliska osoby, na národnosti a pohlavia. Záleží na človeku a na konfrontácii s jeho prvotnou prirodzenosťou.
