Ak výdaje na obranu a sociálne výdaje presahujú schopnosť štátu, tak sa taký štát zrúti. Príkladom tomu je Rímska ríša: obrovské výdaje na „chlieb a zábavu“ vyčerpali imperiálnu pokladňu. Program bezplatného občerstvenia pre chudobných počítal v roku 71 pred n. l. s 40 tisícami obyvateľov Ríma. Za vlády cisára Augusta sa počet zvýšil na 320 tisíc. Drahé zábavy vyčerpali štátnu pokladňu.
Podobnú situáciu sledujeme v USA: výdaje na sociálne potreby presahujú ekonomický potenciál, zaberajú polovicu federálneho rozpočtu. Pre sociálne dávky musia byť zdvojnásobené federálne daňové sadzby. Je pravdepodobné, že sa odpočty elity ako federálna daň, neúmerne zvýšia.
Rimania nemali záujem o riešenie tohto problému. Akonáhle si národ zvykol na bezplatný chlieb, začali sa odohrávať nepokoje spojené s oneskorením pi výdajoch chleba. Úrady museli riešiť problémy s nepokojmi a oslabením meny.
Americká elita sa snaží vyriešiť problém s nekontrolovaným tlačením peňazí na dotácie schodku federálneho rozpočtu a nechcú vidieť prepad meny – a neodvratný pád USA.
Nie je možné zastaviť vývoj spoločnosti, egoizmus sa musí prejaviť ako hrobár vlastnej moci, rovnako ako rakovina, ktorá požiera telo a v dôsledku hynie spolu s ním. Záchrana je len v zapojení sa do spoločnej metodiky integrálneho vzdelania. Toto je cesta svetla. Inak nasleduje cesta tmy – cesta utrpenia.
