Pomer mužov a žien v riadení ľudskej spoločnosti nemusí byť rovnaký. To si len myslíme, pretože to podľa nášho názoru vyzerá ako pravda a spravodlivosť. V skutočnosti tomu tak ale nie je. Vyťahujeme ženy z ich prirodzeného kruhu: z rodiny od výchovy detí, z domácnosti, z vytvárania domova a rodinného zázemia. Vedie to k rozpadu rodín, rozvodom a ku všetkým negatívnym javom, ktoré sú dnes v modernej spoločnosti také bežné. V dôsledku všetkých týchto javov trpia hlavne ženy a cítia sa nešťastnými.
Táto fikcia, že muž a žena si môžu byť rovní podľa našich nelogických meradiel, bez toho aby sme zobrali do úvahy ich pohlavie a prirodzené umiestnenie každého vo svojej vymedzenej činnosti – to je dôvod, prečo je náš svet v rozpore s prírodnými zákonmi a tak nevyvážený, je klamstvo.
Hranice medzi pohlaviami musia byť zachované a musíme vždy brať do úvahy povahu každého pohlavia. Musíme pochopiť a brať na vedomie zvláštnosť ženskej psychológie, úlohu žien spojenú s rodením a výchovou novej generácie.
A to, čo dnes vidíme, je len výsledkom našej túžby vytiahnuť sa, vytrhnúť ženu z jej prirodzeného prostredia, z rodiny a domova a viesť ju k riadeniu ľudskej spoločnosti, k účasti proti jej prirodzenej túžbe podieľať sa na fungovaní rôznych sociálnych systémov. To rozhodne nie je jej miesto.
Rovnosť je v tom, že musíme každému pohlaviu prikladať rovnakú dôležitosť a poskytnúť mu rovnaké príležitosti, ale nie ich úplne vyrovnať, akoby sa nelíšili.
