Prečo „nebonzujeme“ či nezatíname päste

Politiku dobrých susedských vzťahov založených na partnerstve a dialógu definuje vládny program v jeho zahranično-politickej časti. A skutočne sa ju darí napĺňať. Vzťahy s Maďarskom nadobudli za uplynulý rok inú, lepšiu kvalitu, než tomu bolo v období r. 2006-2010. Vtedy sa Slovensko viackrát stalo akýmsi „fackovacím panákom“. O to viac ma mrzí, keď niektorí - napriek spomínanému roku dobrých vzťahov s Maďarskom - nastoľujú verejnosti zjednodušený až skreslený obraz. To, čo je naozaj pozitívne, sa devalvuje na dôsledok „mlčania“ v citlivých témach - premiéra Fica pri Viktorovi Orbánovi a môjho pri Jánosovi Mártonyim. Nie je to pravda. Hovoríme o citlivých témach aj problémoch. Niekomu sa to možno javí málo, ale objektívny pozorovateľ musí uznať, že práve vzťahy medzi nami a našim južným susedom majú osobitnú dimenziu a nedá sa vždy postupovať rýchlo. Chcem pripomenúť minuloročné stretnutie premiérov Fica a Orbána vo Varšave. Na oboch stranách panovala pred stretnutím nervozita - dovtedy sa totiž ešte nestretli, hoci navzájom o sebe počuli veľa. Počas samotného stretnutia sa však zhodli na tom, že ako predsedovia vlád sa musia sústrediť na tie najhorúcejšie výzvy - na ekonomiku - zatiaľ čo nám, diplomatom, prenechajú zvyšok. Rokuje sa takisto na expertnej úrovni. V duchu tejto dohody, v atmosfére znižujúceho sa napätia sa postupne a prirodzene otvára možnosť hovoriť aj o veciach, ktoré boli v minulosti „tenkým ľadom“. Platí teda, že nič nezametáme pod koberec, ale riešime všetko tak, ako je patričné. Nie je na mieste dávať do protikladu ani postoje R. Fica s mojimi, pokiaľ ide o Benešove dekréty. Premiérovo konštatovanie „dekréty sú nezmeniteľné a nezrušiteľné“ a moje vyjadrenie pre MF Dnes o tom, že trváme na interpretácii Benešových dekrétov, lebo sú spojené s interpretáciou výsledkov 2. svetovej vojny, predstavujú totožný postoj. Áno - ako som dodal - osobne si viem predstaviť vystúpenie slovenského premiéra na pôde parlamentu v Budapešti, no v danej súvislosti pripomínam, že aj český premiér Petr Nečas vystupujúci v bavorskom parlamente v Mníchove rázne odmietol návrat predvojnových majetkových pomerov v českom pohraničí. Neplním teda úlohu dobrého policajta, ani nič nezahmlievam - ako niektorí podsúvajú - ale snažím sa pokročiť aj na poli komplikovaných otázok s Maďarskom a mám pocit, že sa posúvame vpred. Chcem zdôrazniť ešte jeden rozmer. Mať dobrý vzťah s V. Orbánom by sa nemalo rovnať vážnemu obvineniu v kontexte kritiky európskych inštitúcií voči nášmu južnému susedovi. Ubezpečujem, že tak, ako Európa chápe náš osobitný postoj ku Kosovu, dokáže vnímať aj špecifiká vzťahov Bratislavy a Budapešti. Našu aktuálnu politiku treba vnímať aj cez prizmu našich domácich reálií. Svojou prácou chcem dosiahnuť, aby sme mali imidž modernej krajiny, a zbaviť sa vnímania - ktoré evidentne pretrváva - založenom na mýte tisícročného utláčania Slovákov. Odstrániť túto optiku však podľa mňa pomôže skôr politika rokovaní, než zatinanie pästí.