Áno, môžem jednoznačne konštatovať, že návšteva pána prezidenta bola úspešná. Viem to posúdiť o to lepšie, že mám za sebou skúsenosť veľvyslanca v Tokiu a poznám tamojšie pomery. Oficiálnych návštev takéhoto typu sa v Japonsku koná len zopár do roka. Keď sa japonská strana, no najmä cisársky dvor rozhodne zrealizovať oficiálnu návštevu hlavy štátu, je to česť i prejav nesmiernej úcty a uznania. Zároveň je to možnosť pootvoriť dvere našim podnikateľom na japonský trh či prilákať viac tamojších investorov na Slovensko. Musím povedať, že pán prezident všetko skĺbil priam dokonale. V delegácii bol aj minister hospodárstva, vzal so sebou skupinu podnikateľov, ktorí dostali šancu spoznať a rokovať s japonskými partnermi, a navyše, vynikajúco nastavil svoj program.
Samotnú návštevu sme začali v meste Sendai a na severovýchode krajiny zdevastovanej vlaňajším zemetrasením a tsunami. Už tento fakt veľmi silno zarezonoval v najvyšších japonských kruhoch i tamojších médiách. Hlava štátu si jednoducho nemohla zvoliť lepšie entré. Návšteva jednej z miestnych škôl v Kadonowaki zničenej živelnou pohromou, symbolické položenie kvetov, zavítanie do novej školskej budovy, stretnutie s vedením a odovzdanie kresieb od slovenských detí pre japonských rovesníkov či symbolický šek s finančným príspevkom - tieto zábery obleteli celé Japonsko. Niekto možno zľahčí venovaných 10-tisíc eur, no Japonci určite nie. Oni si tento krok nesmierne vážia - rovnako ako spomínané detské kresby. Podstatné bolo, že ich osobne priniesla hlava štátu, a k tomu treba prirátať atmosféru. Navonok drobné gestá ako spoločná fotografia s malými deťmi znamená pre Japoncov nesmierne veľa.
Iste, prezident v rámci programu navštívil aj niektoré kultúrne pamiatky. Ani to však nemožno označiť za výlet, pretože ide o prejav úcty a zdvorilosti zo strany japonských hostiteľov. Takáto návšteva teda rozhodne nie je - ako sa niektorí mylne nazdávajú - o nakupovaní darčekov či kúpaní sa v mori. Na to vonkoncom nie je čas a potvrdil by to ktorýkoľvek člen delegácie či sprievodu pána prezidenta.
Je absolútne nevhodné znevažovať dopady a význam takejto návštevy - obzvlášť pred jej samotnými výsledkami. Cesta pána prezidenta nemala len politický či kultúrny rozmer, ale aj obchodno-ekonomický a vedecko-technický, keďže dohody o spolupráci podpísali slovenské a japonské univerzity. Snáď nik na Slovensku nespochybňuje, že potrebujeme pritiahnuť japonský mozgový trust, know-how, ale aj serióznych investorov, ktorí by dali prácu našim ľuďom. Osobitne by sme to uvítali v regiónoch s vysokou nezamestnanosťou ako východné Slovensko, kde úspešne pôsobí prvý japonský investor na Slovensku Shinji Yazaki zamestnávajúci tisícky ľudí. Aj preto sa Ivan Gašparovič stretol so zástupcami japonskej podnikateľskej asociácie, aby im pootvoril naše dvere.
Hovoriť teda o akomsi výlete je z môjho pohľadu diletantské a svedčí to o neznalosti. Stovky až tisícky slovenských a japonských vlajok v uliciach Tokia len umocnili dojem z oficiálnej návštevy hlavy štátu a jasne symbolizovali to, aký význam jej pripisujú hostitelia. Nerobím si ilúzie, že tí, ktorí chcú znevažovať cestu pána prezidenta do Japonska, tak urobia opätovne a zostanú rezistentní voči vecným argumentom. Pre nich mám poslednú poznámku - kiežby sme takýchto "výletov" mali čo najviac.
