Išlo o prezentáciu jeho knihy Levandulová mafia, reps. prednášku s názvom „Láska v Pravde s pápežmi a biskupmi proti homoheréze v Cirkvi“.
Tu je videozáznam: https://www.youtube.com/watch?v=UglnmI1XcOw&ab_channel=Akademick%C3%A1farnostPraha%E2%80%93Salv%C3%A1torAkademick%C3%A1farnostPraha%E2%80%93Salv%C3%A1tor
Akciu pána Oka na Slovensku podporuje Nadácia Slovakia christiana ako aj arcibiskup Orosch. Na základe doterajších skúseností s obidvomi bolo vopred zrejmé, že sa treba adekvátne „nastaviť“. Arcibiskup Orosch, ktorý sa azda najviac preslávil predvolebnou kázňou, kde menoval politikov, ktorých voliť je ťažkým hriechom, a ktorý napísal predhovor nielen k Okovej knihe, ale aj k antikoncilovému a antifrrantiškovskému dielu historika De Mateiho, môže naozaj len prekvapiť. Neprekvapil. Na web christianitas.sk upozorňoval hovorca KBS Kramara ako na škodlivý, dezinformačný, nebezpečný web, ktorý je proti pápežovi Františkovi. Kotlebovský kňaz Košiar zahral na klavíri pekne, ale verejnosť si ho pamätá ako celebranta, ktorý svojvoľne zmenil úmysel omše – za obrátenie arcibiskupa Bezáka. Nečakal som teda nič hodnotné, žiadnu kvalitu, práve naopak.
Širší kontext
Odboj voči pápežovi Františkovi je buď otvorený (napr. kard. Raymod Leo Burke, kar. Gerhard Ludwig Müller) alebo latentný. (Drvivá väčšina KBS, Orosch je v tomto suverénnym lídrom). Zachytili ste niekedy, že by niektorý zo slovenských biskupov citoval programovú encykliku pápeža Františka Evangelii gaudium? Evangelii gaudium nastavuje zrkadlo slovenským biskupom a usvedčuje ich z autoritárstva, elitarizmu, klerikalizmu, papalášizmu, zákoníctva. Vedia, že Františka prežijú. Latentný nesúhlas je azda škodlivejší ako ten otvorený. Nejaký „neškodný“ výrok sa aj zacituje, asi len kvôli imidžu, že veď nie sme proti pápežovi, ale nič z oblasti, v ktorej sme totálne mimo Františkovho myslenia, pastoračného prístupu a teológie. Slovenskí biskupi majú pancier a imunitu voči Františkovi – nijako nezmenili svoj pastoračný prístup, myslenie ani teológiu. Veď moc chutí a zákonícky prístup k citlivým prípadom je oveľa pohodlnejší ako Františkovo načúvanie, rozlišovanie, milosrdenstvo. Klerikálne schémy, na ktoré stačí autorita úradu a Kódex kánonického práva sú pre nich prijateľnejšie ako „poľná nemocnica“ a „cirkev otlčená a zaprášená prachom ulice“. Na slovenských hierarchoch nevidím prach ulice, ale papalášske rekvizity. Problém je, že sa stratil Kristus a evanjelium ako radostná zvesť. V Okovej prednáške som taktiež nenašiel ani Krista, ani evanjelium, ani radosť, ani nádej.
V tomto kontexte je samozrejmé, že antiosobnosti spomínaného formátu nepozývali, nepozývajú a ani nebudú pozývať na Slovensko osobnosti. Vrana k vrane sadá, rovný rovného si hľadá. Zelenú tu majú ultrakonzervatívni fundamentalisti, tradicionalisti – taký Burke poctil Slovensko aj so svojou 8 metrovou vlečkou, ale prečo sa nesnažia o vyváženosť? Veď OK, nech nám príde odprednášať Müller o tom, ako je František mimo, ale na vyváženie nech príde aj kardinál Walter Kasper. Kdeže! Františkovho ducha pod Tatrami nechceme.
"Rakovina Rímskokatolíckej cirkvi"
Prezentovaná kniha podľa obalu na mňa pôsobila vábivo. Z prednášky som sa o knihe nedozvedel takmer nič, za to o jej autorovi dosť na to, aby som nadobudol pevné presvedčenie si ju nekúpiť – a to už v prvej tretine prejavu.
V úvode Oko popisuje svoj konflikt s vatikánskym úradníkom gay-kňazom Charamsom, ktorému vyčíta, že ho „nedokáže ani korektne citovať“. To hovorí ten, ktorý prirovnáva Luthera k Hitlerovi!
„V USA je väčšina biskupov homosexuálov“, hovorí Oko bez citácie, bez akéhokoľvek podloženia svojho tvrdenia. Svojmu oponentovi vyčíta nekorektné citovanie, pričom on sám necituje vôbec. „Jediná milovaná Matka Cirkev má rakovinu – lepšie vedieť ako nevedieť, treba začať liečiť, lebo rakovina môže zabiť.“ Ako začať liečiť sa nedozviete. Oko nepovie nič konštruktívne.
Prirovnať synodálnu cestu nemeckej cirkvi k Lutherovi, ktorý spálil pápežskú bulu je skratkovité a účelové, demagogické. Oko urobil z Luthera takpovediac antikrista, ale opäť demagogicky, bez historického kontextu, bez „Sitz im Leben“ – nepoukázal na situáciu vtedajšej Cirkvi a odklon hierarchov od evanjelia.
Sexuálny stroj a diskriminujúci Boh
Oko je pasovaný, resp. sám sa pasuje za odborníka na genderideológiu. Sám je však v prvom rade ideológom a manipulátorom, ktorý pristupuje k problematike nepoctivo, povrchne a demagogicky. „Genderideológia redukuje človeka na sexuálny stroj, ide o ideológiu totálnej nespútanosti, pansexuality.“ Isteže, každý súdny človek nemôže neodsúdiť sexuálne násilnosti, či zneužívanie. Ale spliesť dokopy požehnávanie homopárov 10. mája 2021 v Nemecku s totálnou promiskuitou, s človekom ako sexuálnym strojom, s násilným sexom a so zneužívaním nie je hodné akademika. Problém, o ktorom treba v Cirkvi a v teológii viesť dialóg sa týka párov, ktoré žijú vo vernosti dlhé obdobie s úmyslom žiť spolu až do smrti a je im upierané to, čo heterosexuálom. Toto treba riešiť – ako im vysvetliť učenie Cirkvi, že Boh nediskriminuje, keď z pohľadu magistéria RKC sú gayovia odsúdení na celibát. Na odmietnutí zneužívania, násilnosti a snáď aj promiskuity sa konsenzus dá nájsť, ale urobiť z tých homopárov, čo si prišli 10. mája v stovke nemeckých kostolov pre požehnanie, pedofilov, násilníkov a paušálne promiskuitných zvrhlíkov je urážlivé, nepoctivé, účelové, demagogické, neempatické, prepáčte za výraz buranské alebo povedzme to diplomatickejšie: neevanjeliové a nefrantiškovské. Alebo teda je Cirkev matkou a domovom iba pre heterosexuálov? Resp. pre homosexuálov zvládajúcich nedobrovoľný doživotný celibát? Aj keby bol Oko presvedčený o nemennosti učenia RKC, zmeniť mieru vlastnej empatie by bolo evanjeliovo žiadúce. Akú nádej, akú radostnú zvesť evanjelia Ježiša Krista prináša gayom? Oko uvádza príklad, či pokus s myšami, ktorým bol zabezpečený blahobyt a bezpečie – dostatok delikátnej potravy. Myši sa spočiatku istú dobu aj rozmnožovali, lebo mali „žrádlo a sex“. Neskôr sa však začali prejavovať homosexuálne sklony, až nakoniec vykapali. Toto všetko prof. (sic!) Oko vykladá na vysvetlenie situácie Nemeckej cirkvi. Homosexuálne páry žijúce vo vernosti, s ambíciou žiť vo vernosti dal do jedného vreca s bezbrehým redukovaním človeka na sexuálny stroj a s označením genderový pansexualizmus. Asi ľahšia cesta ako empaticky vnímať zranené životné príbehy a nechať sa nimi zraniť, františkovsky „zaprášiť“, ako byť poľnou nemocnicou. Vraj podľa gnderovej ideológie je aj incest v poriadku. Ale veď to predsa nie je žiadna relevantná téma nemeckej cirkvi, ktorú si zobral na paškál. Skutočná otázka je ako vlastnosti Boha, ktorý sa zjavil v Ježišovi Kristovi zlúčiť s heterosexuálnym elitarizmom RKC.
Kristus ako plyšák
Oko zavádza termín tzv. plyšovej teológie – „plyšové kresťanstvo, plyšový kríž, Kristus ako veľký plyšák, ktorý odpúšťa všetky hriechy ešte prv ako si spomenieš, hoc by si bol aj Hitler so Stalinom v jednej osobe, určite pôjdeš do neba“. Hitler, Stalin, plyšák..., ale ako vysvetliť veriacemu katolíkovi gayovi, že ak chce pristupovať k sviatosti Eucharistie, musí doživotne žiť celibát, hoci sám si homosexualitu nevybral, ale bol s ňou narodený, tak ako ja som bol narodený ako heterosexuál, to nám prof. Oko nevysvetlil.
„Hitler je dieťaťom Luthera“
„Hitler je dieťaťom Luthera.“ (sic!) „Luther nebol Boží človek. Keby nebolo Luthera, nebolo by ani Hitlera.“ (sic!) „Keby nebolo reformácie, nebolo by ani Hitlera. Protestantizácia katolíckej cirkvi je cesta k ateizmu.“ To je až bizarné, aké všetky skupiny dokázal Oko uraziť počas jednej prednášky. Zaujímavé by bolo vedieť, akú má predstavu o ekumenizme. Urazil úprimných veriacich evanjelikov, denne čítajúcich Božie slovo a žijúcich podľa neho, urazil Nemcov, urazil gayov a lesbičky, osočil kard. Marxa (nemecká cirkev je filiálkou Berlína) atď. Nemecká cirkev je vraj hegeliánska, nie Kristova, ale Cirkev podľa Hegela. Fakt zaujímavé, že úplne zabudol na kardinála Waltera Kaspera, teologického poradcu pápeža Františka, ktorý v diele Milosrdenstvo – kľúčový pojem evanjelia píše: „Naše biedy sú trónom Božieho milosrdenstva“. Zabudol na pápeža Františka, ktorý v knihe Meno Boha je milosrdenstvo píše, že Boh sa nikdy neunaví odpúšťať nám. Františkov výrok na adresu homosexuálov „kto som ja aby som súdil?“ je snáď najznámejší a najcitovanejší.
„Majster“ Oko ďalej upozorňuje, že Nemci nie sú nadľudia – majú najväčších tvorcov kultúry, ale aj najväčších šialencov Luther, Hegel, Marx, Feuerbach, Nietsche, Hitler.
Poľská pýcha
Oko - sudca živých i mŕtvych – povýšenecky konštatuje, že „Poľsko, ktoré nepodľahlo protestantizmu, má najsilnejšiu Cirkev na svete“. (sic!), pričom východné Nemecko je vďaka Lutherovi ateistická púšť a Západné Nemecko má cirkev hegeliánsko-genderovú. Poliaci majú svätcov Jána Pavla II., Faustínu Kowalskú, Maximiliána Kolbeho, ale Nemci majú Hitlera, Gohringa a Goebelsa“ – hovorí profesor Oko a je to na internete dostupné. Takže poľský národ nemá vo svojej histórii temné osobnosti a Nemci nemajú ani jedného svätca? Nie sú Ratzinger, Häring, Albert Veľký, Hildegarda z Bingenu, ci Edit Steinová Nemci? Nemožno nepripomenúť, že kard. Walter Kasper, teologický poradca pp. Františka (mimochodom Nemec!) napísal dielko, ktoré vyšlo aj v češtine Martin Luther - ekumenická perspektiva.
Zneužívanie maloletých Poľskými kňazmi
Vari sa tornádo sexuálnych škandálov neprehnalo aj poľskou Cirkvou? Oko pri chváloreči na poľskú cirkev zabudol na dokumentárny film Tomasza Siekielskeho Tylko nie mów nikomu (2019). Podľa portálu Postoj „Cirkev v Poľsku sa vysporiadava s témou sexuálneho zneužívania klérom, v roku 2019 vydala biskupská konferencia správu, podľa ktorej 382 duchovných sexuálne zneužívalo v rokoch 1990 až 2018 spolu 624 obetí. Od vlaňajšieho novembra Vatikán zasiahol proti niekoľkým poľským biskupov na dôchodku, dodáva Catholic News Agency. V piatok episkopát vo Varšave oznámil, že Svätá stolica potrestala dvoch poľských biskupov za krytie pohlavného zneužívania detí členmi duchovenstva. Obom zakázal slúžiť verejné omše a musia aj darovať peniaze katolíckej nadácii na ochranu maloletých. Cirkev taktiež vlani potrestala teraz už zosnulého 97-ročného kardinála Henryka Gulbinowicza. Minulý rok Vatikán oznámil rezignáciu biskupa Edwarda Janiaka, taktiež za krytie sexuálneho násilia. Emeritný arcibiskup Slawoj Leszek Glódž z Gdanska, známy pre svoj honosný životný štýl, vlani rezignoval po zverejnení obvinení, že kryl obvinenia zo zneužívania a šikanoval kňazov.“[1]
Je bizarné, že práve v týchto dňoch Katolícka cirkev v Poľsku zverejnila správu o zneužívaní maloletých kňazmi: „V období od 1. júla 2018 do 31. decembra 2020 prijali diecézy a kláštory Katolíckej cirkvi v Poľsku 368 správ týkajúcich sa sexuálneho zneužívania maloletých,“ oznámil Štatistický úrad Katolíckej cirkvi s tým, že jeho správa sa týkala obdobia medzi rokmi 1958 a 2020. Zo všetkých prípadov bolo počas predbežného vyšetrovania Kongregácie pre náuku viery 38 z nich pre nedostatočné dôkazy zamietnutých, 186 je predmetom vyšetrovania a 144 obvinení bolo overených alebo považovaných za dôveryhodné.
Poľský prímas, arcibiskup Gniezna Wojciech Polak požiadal ľudí o odpustenie. Dodal, že zverejnené údaje „úplne neodrážajú tragédiu sexuálneho zneužívania detí, ktorej sa dopustili niektorí členovia duchovenstva“, keďže nie všetci poškodení sa rozhodli informovať príslušné orgány. Zároveň sa poďakoval tým, ktorí o prípadoch zneužívania detí informovali.
Takmer 50 percent všetkých hlásených prípadov zneužívania sa týkalo detí do 15 rokov, píše agentúra PAP." /https://svetkrestanstva.postoj.sk/82332/katolicka-cirkev-v-polsku-zverejnila-spravu-o-zneuzivani-maloletych-knazmi (28.06.2021)/ Pripomínam, že správu nezverejnili liberálne média, ktoré majú vraj za cieľ "kopať do Cirkvi", ale sama Katolícka cirkev v Poľsku.
Škoda, že Oko nevysvetlil v akom zmysle má Poľsko najsilnejšiu Cirkev na svete. Totiž podľa sociológa Konrada Talmonta-Kamińského sa poľská spoločnosť sekularizuje najrýchlejšie na svete. Je to vidieť aj na tom, že výraz apostáza (odpadlíctvo), čo znamená odstúpenie od viery, bol za určité obdobie najviac vyhľadávaný cez google. Na Facebooku dokonca vznikla mapa, v ktorej farnosti sa dá ľahšie a v ktorej ťažšie požiadať o vyradenie z cirkvi.
Ďalší problém vidím v tom, že, počúvajúc pána Oka, sa nemôžem ubrániť dojmu, že Ján Pavol II. je pre neho viac ako Ježiš Kristus. „Napĺňam misiu sv. Jána Pavla II.“ Zbožšťovanie poľského pápeža, ale odkazy na Krista a evanjelium sa v jeho prednáške hľadajú akosi oveľa ťažšie.
„Určite je lepšie veriť Panne Márii, matke Božej ako zhýralcom z Nemecka. Ďakujem! Amen! Aleluja!“
Nevezmeš meno Božie nadarmo
Žiaľ čítate dobre, je to doslovný prepis poslednej vety. Keď Bernard Häring hovorí o 2.prikázaní, nekladie na prvé miesto mrzké slová, ktoré človek vyriekne v aute zoči-voči pirátovi diaľnic. Hovorí predovšetkým o zaštiťovaní sa Bohom, ktoré však slúži egoistickým pohnútkam. Zakončiť znôžku ideologických, simplexných, plytkých, skratkovitých demagogických, urážlivých nezmyslov zvolaním Amen, Aleluja je najvážnejším porušením 2. príkazu desatora aké som si doteraz vedel predstaviť.
Heteropokrytectvo a homopokrytectvo
Otázka homosexuálnej subkultúry v RKC je vážna a dôležitá téma, ale Oko ju iba bizarne zahmlil demagogickými, dehonestujúcimi a rozbroje prinášajúcimi skratkami. Môžeme diskutovať, či je väčším morálnym problémom v RKC homopokrytectvo alebo heteropokrytectvo. Je logické, že homosexuálnej subkultúre sa v Cirkvi darí, veď kde inde ako v spoločnosti, ktorá je uzavretá pred ženami. Problém, však nevidím v orientácii, ale v pokrytectve. Ježíš Kristus, mimochodom zakladateľ Cirkvi, ostro kritizoval farizejov, lebo sú sťaby obielené hroby a ľudia ani nevedia kade chodia. A v tomto mal Luther bezpochyby pravdu – návrat k Písmu a očista skazenej Cirkvi podľa evanjelia. Aký je rozdiel medzi heterosexuálnym promiskuitne žijúcim klerikom a homosexuálnym promiskuitne žijúcim klerikom? Riešenie nevidím v okovskom boji proti Levandulovej mafii, ale v boji proti mafi frazejizmu, zákoníctva a pokrytectva v Cirkvi, a v prvom rade v každom jej členovi, v sebe samom. Pokiaľ RKC vyžaduje od klerikov celibát, prečo by gay nemohol byť pre spoločnosť prospešným kňazom? Prečo heterosexuálnemu uchádzačovi o kňazstvo pri vysviacke veríme, že celibát dodrží a homosexuálnemu uchádzačovi neveríme? Deti a mladistvých zneužívajú ako homosexuáli, tak aj heterosexuáli, a to aj u nás na Slovensku, nielen v Poľsku a všade-možne po svete. Ako majú svoje ľudské kvality využiteľné v pastorácii heterosexuáli, tak ich majú aj homosexuáli. Ak chceme eliminovať levanduľovú mafiu, je prepotrebné zrušiť absolutizáciu celibátu, sprístupniť sviatosť kňazstva aj ženatým, aby sa tak „prečistil vzduch“ ako píše známy francúzsky kňaz Guy Gilbert a svet sa nebude musieť toľko pýtať na ten „bordel“, čo vo vnútri RKC máme. Ďalej prakticky objaviť tzv. „génius ženy“ (porov. Ján Pavol II. Mulieris dignitatem), nielen na encyklikovom papieri, aby RKC nebola len cirkvou celibátnych mužov rozhodujúcich kedy, ako, kde, s kým sexuálne žiť a nežiť, komu prislúcha nebo a komu peklo, pričom sama je často oným obieleným hrobom, kde sa darí levanduľovej mafii.
Možno je Oko presvedčený správne, že proti Levanduľovej mafii treba bojovať, ale určite nie simplexnosťou, ani povrchnosťou, ani demagógiou.
Pochvala Dariusza Oka
V súbore absurdít som predsa našiel aj niečo pozitívne, hodné vyzdvihnutia: Keď spomína homosexuálneho maniaka kard. McCaricka, beštiu ktorá znasilňovala chlapcov a bohoslovcov, pripomína, že by tak robil ďalej, keby sa nenašli laici a média, ktoré začali hovoriť. Nezvykne sa v klerikálnom prostredí vyzdvihovať laikov ani média. Na laikov sa pozerá skôr ako na poddaných, ktorí majú to obey – to pray – to pay (poslúchať, modliť sa a platiť) a (liberálne) média sú často označované za nepriateľa RKC, ktoré osočujú, zveličujú škandály, lebo konzervatívna RKC chrániaca hodnoty je tŕňom v oku pre „zhnitý, liberálny svet“.
(Asi) Každý národ má svojho Kuffu
Po vypočutej prednáške D. Oka radím ku kufizmu. Čo do obsahu – Marián Kuffa v saku so šokujúcim akademickým titulom. Kuffa je aspoň rečník, obetavý murár a záchranca stoviek sociálnych prípadov. Keby som rozprával „múdrosti“ akademika prof. Oka na základnej škole v Župkove, bol by som vysmiaty žiakmi 7. ročníka.
Boh áno, cirkev nie a horská lúka
Keby boli v Cirkvi iba takí ako Oko a Orosch, hneď zajtra by som požiadal o vystúpenie. Našťastie to sa nikdy nestane. Katolícka, čiže všetkých objímajúca Cirkev (nie vždy to tak je, ale malo by byť) je pre mňa ako prirodzená horská lúka, na ktorej je nepreberné množstvo druhov kvetín. Ja si tam nachádzam tie svoje a preto ostávam. Ale čím ďalej tým viac rozumiem tým, ktorí odchádzajú hovoriac: „Boh áno, Cirkev nie“. Možno je naše poslanie ukazovať im aká Cirkev áno. Aká nie, to vedia, lenže nevidia, nepoznajú tvár Cirkvi, do ktorej by sa oplatilo patriť...
V každom prípade nesúdiť, ale ponúkať...
[1]https://svetkrestanstva.postoj.sk/82204/vatikan-vyslal-do-polska-kardinala-presetrit-obvinenia-voci-dziwiszovi (27.06.2021)
