Definovať verejnoprávnosť spôsobom, ktorý by bol konkrétny a nezvrhol sa na tautologickú definíciu poskytovania služieb verejnosti nie je jednoduché.
Uvádzam teda niektoré možnosti funkcií, ktoré by verejnoprávne média mohli plniť:
1) nezávislé spravodajstvo
2) vzdelávanie pomocou náučných programov
3) podpora domácej/pôvodnej tvorby
4) pokrytie športovych a/alebo kultúrnych podujatí velkého významu
5) informovanie o regiónoch/regionálne spravodajstvo
6) programy pre národnostne menšiny
7) podpora/propágacie slovenskej kultúry
8) výchovna úloha smerujúca k hodnotám
9) spracovanie, archivácia, digitalizácia (a podobne) starých materiálov (hier, filmov, spravodajstiev, atd.)
10) čisto zábavné programy (seriály, hry atď.)
12) iné
Naskytujú sa tu však mnohé otázky a problémy. Napríklad je otázne, či by verejnoprávna televízia naozaj mala plniť funkciu zábavy a vysielať napríklad zábavné šou a hry, alebo romantické seriály. Takúto náplň programu poskytujú aj komerčné televízie bez financovania vymáhaného štátom, ale dopyt po takýchto programoch existuje a ľudia, ktorí o ne majú záujem tiež platia dane a koncesionárske poplatky.
Ak by verejnoprávne média mali mať výchovnú funkciu a smerovať ľudí k hodnotám, je zas potrebné ujasniť si aké hodnoty budú tieto média propagovať. Má to byť národná uvedomelosť, alebo podpora kozmopolitanizmu? Budú verejnoprávne média viesť k liberálnym alebo tradičným hodnotám? Kto to vlastne bude určovať? Bude možnosť vybrané hodnoty postupom času meniť?
Takéto rozporuplné otázky by sa dali položiť k mnohým z horeuvedených potenciálnych "verejnoprávnych funkcií". Je teda očividné, že samotná a priori definícia verejnoprávnosti neexistuje. Verejnoprávnosť vyplýva zo spoločenského kontextu a vyžaduje aj istú úroveň spoločenského konsenzu. Existuje u nás takýto konsenzus? Ťažko povedať, kedže verejná debata zaoberajúca sa definíciou verejnoprávnosti v podstate neexistuje. Ak však žiadnu definíciu nemáme, majú vôbec verejnoprávne média zmysel?
