To na Islande keď vidíte všetkých tých číňanov, tak to vyzerá ako vylodenie v Normandii - čínska verzia.
Kúpili sme si letenky. Trošku nerozumne cez Londýn a Kodaň. Aby to nebolo jednoduché tak nám 2x zrušil lety, posunuli a s Kiwi.com sme si museli 2 týždne vyjasňovať, čo znamená ich Kiwi garantee. Pre ostatných odporúčam si kúpiť aj drahší let s maximálne jedným prestupom.
Pretože sme išli ráno z Bratislavy, všade vykladali veci, všade išli cez skenery, všade vysvetľovali že Majka neni liquid, že Majka is Czech instant McDonald, tak to bolo dosť náročné. Ale posledný let na ostrovy bol celkom vtipný. Mimo sezónu lietajú väčšinou len domáci, tak v lietadle sa poznal každý s každým. S dánskom sú Faorské ešte stále prepojení a veľa mladých v Dánsku študuje a pracuje, čiže často lietaju do Kodane aj na týždňovky. Uplne to vyzeralo ako na dedine v kulturáku, ešte aj letušky s každým kecali tak 5 min, pýtali sa ako sa má dedko, deti, ovce, sused.
Do Vagaru - čo je mesto, kde je letisko, sme sa dostali až večer. Hneď po pristáti sme si šli vyzdvihnúť auto. Cez email sme ho zabookovali na https://www.vestcarrent.fo. Došli sme do pristávacej haly a nikde nikto. Tak sa pýtame na informáciách že máme zabookované auto, ale nič iné nevieme (internet nefungoval) tak pani, vraví, to ste vy, hneď tu bude pán Jacobsen, išiel si odskočiť. Pánovi sme dali 280 EUR a dal nám kľúče. Auto stálo pred letiskom. Krásna Fabia 1.0. To je niečo prekrásne na požičaných autách, ten zvuk jednolitrového motora keď sa škrabe cez kopec a obieha vás ovca. Tie kontrolky čo svietia, ktoré ste v živote nevideli. Tie zvuky počas jazdy, ktoré pripomínajú jazdu v Škode 105. Keďže nám nešiel internet a najbližšie sa dal kúpiť až v hlavnom meste, tak vravíme pánovi, že bývame neďaleko, či nevie poradiť. Ukázali sme fotky a hneď vedel že to je u Svorgana. Pán nás tam pekne zaviedo. Naše prvé ubytko bola prerobená rybárska chatka. Na začiatok sme si nič lepšie nemohli želať.
Ubytko sme si hľadali kombinovane airbnb a booking. Každý deň sme boli niekde inde. Čo nebola najlepšia taktika. Ideálne je mať 2 max 3 základne. Z jedného konca na druhý dôjdete za 3 hodiny, čiže nič nie je veľmi ďaleko.
Hneď prvý deň sme sa naším Turbo autom vybrali ku vodopád MÚLAFOSSUR. Po ceste sme asi 4 krát havarovali, ako sme sa stále pozerali dookola a ako nám cez cestu len tak prešli kačky a ovce.
Na tomto mieste nám ešte počasie prialo a vraveli sme si, že to je fajn, že nikto tu nie. Preto sme sa rozhodli ísť na túru na jazero Leitisvatn. Faerské ostrovy, to je raj turistiky. Skoro všade musíte isť pešo, ale tá cesta vždy stojí za to. Nasadli sme do nášho šípa a presunuli sa k jazeru. Nikde nemáte nič označené, preto je dobré si dopredu vždy naštudovať ako sa tam dostať. Samotná túra trvá 2 hodiny tam a 2 hodiny späť. Tak sme sa obliekli a vybrali. Cestou sme stretli len dvoch turistov, ktorí sa tvárili nie veľmi spokojní. Povedali sme si, že asi to budu nejakí z cukru, čo jedna túra ich zniči.
Tak sme pokračovali po ceste. Naraz bola pred nami lavička a pozeráme, pozeráme a spád asi 100 m. Tu začal taký vietor, že keď som sa postavil oproti, tak som mal ústa ako Thomas Puskalier keď sa smeje. Balans popri tom útese bol ťažký ale ten výhľad bol ako z katalógu National Geographics.
Následne sme si chceli cele jazero obísť. Lenže začalo intenzívne pršať. V škole nás učili, že kvapky padajú z neba, ale tieto išiel kolmo na nás. V takomto počasí keď tak fúkalo, sme sa vratili k autu. Pri aute sme pochopili, že 15 tisíc vodný stĺpec je vlastne šuštiaková súprava na Faerských. Pamätám si tvár toho predavača, že nevie si predstaviť počasie, kde by premokli. Takže mega premočení sme sa rozhodli že pôjdeme dokúpiť veci do hlavného mesta a kúpime si tam aj SIM kartu. Modlili sme sa nech nás nezastavia policajti, keďže sme boli len v spodnom prádle a všetky veci sa sušili po celom aute.
Do hlavného mesta Torshaven sme prešli plateným podzemným tunelom, kúpili SIM kartu, zásoby, oblečenie a išli sme na ubytko.
Na druhý deň sme mali v pláne objavovať najväčší ostrov Stremoy. Vybrali sme sa k malému mestečku Tjornuvik.
Dedinka je v údoli a srdce ma zabolelo, z toľkej krásy. Po kopcoch stovky malých potôčikov a pred vami zelené hory. Čierna piesková pláž bola už len bonus. Znovu nám tu trošku fúkalo, ale zážitok to nepokazilo. Úplne najkrajšie bolo, že sme tam boli len my a domáci, ktorí pravé zbierali ovce do aut.
Čakali sme asi hodinu, lebo jeden baran stále chcel každú ovcu kontrolovať, tak že na ňu vyskočil. Dali sme mu pracvovné meno Boris.
Vybrali sme sa odtiaľto do krásneho údolia Saksun, zátoka, par domčekov, ústie do mora, hory.
Tu sme si užili asi najkrajšiu zátoku, akú sme videli a išli sme na poslednú túru dňa. Dedinka sa nazýva na opačnej strane zátoky Eldi. Je ta malá dedina, ktorá sa vyznačuje štadiónom, ktorý je postavený skoro v útesoch. Na Faerských je futbal náboženstvo a dedina aj na najväčšom útese nájde miesto kde postaviť futbalový štadión. A to je úplne jedno, že má dedina menej obyvateľov ako 11.
Spať sme išli do dedinky Gjogv. Kde veľmi odporúčam stráviť noc a kúsok dňa. Je to bývalá rybárska dedinka a v okolí sa dá robiť kopec výletov. Tam si to treba užiť. Po ceste sme ešte stihli luxusný západ slnka, ako to vravia bratia Češi.
Ešte v ten večer sa nám podarilo urobiť túru nad dedinkou Gjogv.
Na druhý deň ráno sme mali cieľ, najkrajší výhľad na Faerských. Tu nič nie je označené a hlavne keď nie je sezóna, nevidíte iné zaparkované auta, neviete kam máte ísť a kde máte nechať auto. Ale my Slovenskí turisti sme na to zvyknutí z domova. Zaparkovali sme auto dole v zákrute. Potom sme sa štverali do kopca asi hodinu. Treba chodiť pomedzi malé ploty, pretože celé faerské sú vlastne jedno veľké košiarisko. Na vrchu nás čakal krásny jemný jesenný vetrík, taký že foťák nestihol zaostriť a HDR a robil 2 fotky. Ale aj tak ten vyhlaď stal za to. Cítili sme sa ako na inej planéte, planéte Gurun.
Po nasadnutí do auta sme sa vybrali ďalším podmorským tunelom na ostrov Bordoy, na najodľahlejšiu dedinu, ktorá sa da dosiahnuť autom, Vidareidi. Dedina s krásnym starým kostolom pri mori. Zase sme mali počasie ako z Perinbaby, ale už sme si na to zvykli.
Po kratšej úprave účesov vetrom na štýl Johnyho Brava sme sa vydali na cestu trajektom na ostrov Kalsoy. Tam je krásna túra k majáku. To že sme boli mimo sezónu a hlavne poobede malo jednu veľkú výhodu. Boli sme sami na lodi. Konečne som mal ten pocit, ako to je mať vlastnú loď s posádkou a super autom na palube. Pri pristáti a vychádzaní z lode nás ešte vítali čajky. Presne takto som si to celé predstavoval.
Začali sme v dedinke Trollanes. Zaparkovali sme a vydali sa k majáku. Je to taká 1,5 hodinová prechádzka. Fúkalo tak, že ovce sa na nás pozerali, že kam sa to trepeme. Na vrchole sme vydržali asi 10 minút, prebehli sa po útese, pokochali pohľadom a následne sme sa nechali odfúknuť k autu.
Trajektom sme sa vrátili na ostrov Kalsoy kde sme prespali. Mali sme šťastie na 35 ročnú Američanku, ktorá došla nájsť samu seba na Faerské ostrovy. Vy len tak večeriate a ona hodinu rozpráva ako ju život ničí, ukazuje fotky, nepusti vás k slovu. A potom došla klasická americká veta: Where are you from: Slovakia. Thats Awwwwesome. I’m sorry for the war in Yugoslavia
Ráno sme sa prebudili do úplne nového počasia. Prvý deň čo snežilo. Ale len na vrcholoch hôr. Pozreli sme na seba a povedali si. That‘s Awwwesome.
Pomaly sme sa vybrali späť na ostrov Vagar, odkiaľ sme leteli. Išli sme do prístavu Sorvagur, kde sme nechali auto a začali túru. Tu treba dávať pozor, pretože tento prechod je platený a platí sa online majiteľom pozemkom. Cele to vyzerá ako Spartan race, niekedy treba preliezť plot, podliezť plot, plná cesta blata a ešte si za to zaplatíte. Hneď na začiatku som si roztrhal na drate novú bundu a stratil kľúče od auta, ale našťastie začalo tak pršať, že som na to rýchlo zabudol. Po 3 hodinách sme zistili, že sa toto všetko oplatilo absolvovať. Ten výhľad a taku prírodnú krásu sme asi nikdy v živote nevideli. Bol to krásny záver na Faerských ostrovoch a toto vynechať by bola veľká chyba. Ešte aj kľúče sme našli pri ceste späť.
Výlet na Faerské bol jeden z najkrajších aký som bol. Pár odporúčaní na záver. Jedlo je tam podobne drahé ako u nás, čiže dá sa normálne kupovať v obchode. Tých obchodov je však pár, takže treba to plánovať. Ubytovanie a auto je ideálne zabookovať dopredu. Veľmi dôležité je fakt kvalitne sa obliecť, dobré topánky, dobré bundy. Peniaze sme ani raz nemenili, všade sa dá platiť kartou, platí sa tu dánskymi blbosťami. SIM kartu odporúčam používať Faerskú, keďže nie sú v únii, tak sú dáta dosť drahé. Napríklad na Islande sú dáta rovnaké ako v Rakúsku, kdežto tu to neplatí. Aj poistenie si treba dať také, čo platí mimo úniu. Veľmi nám pomohlo poncho proti dažďu, také čo rýchlo viete dať na seba aj cez ruksak. Ideálne na Farské ostrovy je mať aspoň 5 dni. Tým, že sme boli mimo sezónu sme nezažili vrtuľníkovú MHD, medzi ostrovmi sa Faerčania presúvajú vrtuľníkmi, tak ako my električkou. A samozrejme na konci sa vždy treba baviť o peniazoch. Letenka stoji do 300 EUR, dajú sa nájsť aj lacnejšie samozrejme, len záleží od termínu. Auto okolo 300 EUR na týždeň a ubytovanie rátajte tak 100 EUR denne na izbu.
Pre viac fotiek sa pozrite na môj IG: https://www.instagram.com/lubola/
