Výsledok tohtoročnej literárnej súťaže MCF sa tradične pretavil do zborníka, a tak sa môže objemná Fantázia 2016 hrdiť (opäť) obálkou od ilustrátora Doda Dobríka a okrem úspešných poviedok aj príhovorom od organizátora Ivana Aľakšu na jej začiatku až po esej od profesora Ericha Mistríka na jej konci. Nechýba bodová tabuľka všetkých súťažných textov, zopár reklám a užitočné informácie o súťaži pre prípadných záujemcov.
V prvom kole o celkových víťazných poviedkach rozhodovala porota zozbieraná zo samých známych mien: Kristína Farkašová, Erich Mistrík, Maroš Hečko, Alexandra Pavelková a hlas ľudu, Katarína Čavojová. V druhom kole rozhodli čitatelia na stránke kultura.sme.sk a posunuli tak tri najúspešnejšie poviedky na úplný vrchol, ktorý znamená literárnu prestíž a nemenej zaujímavé materiálne ceny. Zostáva iba zhodnotiť, či vybrané poviedky naplnili očakávania, keďže nad nimi visí tieň vydareného minulého ročníka. Poďme na to.
Fantázia 2016 sa nesie v duchu nových aj etablovaných spisovateľov, ktorí do zborníka prispeli v 99% poviedkami, ktoré si držia vysokú latku, čo sa týka štylistiky aj kompozície. Tiež je sympatické, že sa autori snažia využívať slovenské reálie, vďaka čomu sa čitateľ vie viac stotožniť s prostredím. Prevláda skôr akcia, napätie a za najsilnejší element je tu smrť. Smrť telesná, smrť duševná, smrť nádejám či životným plánom. V zbierke, až na pár výnimiek, skoro úplne absentuje humor, takže pôsobia vážne až ponuro, ale príliš hlboké témy zase nehľadajte. Poviedkam chýba oproti minulému roku inovatívnosť a desivý potenciál v hororoch. Toľko vo všeobecnosti, teraz pár postrehov ku každej z poviedok.
Naďa Langová: Tajomstvo Lucie Modrej
Fantasy poviedka o tajomných Slapovských jazerách kdesi na Slovensku, v ktorom sa utopilo viacero mladých ľudí a jedna dievčina bola kruto znásilnená, oplýva zaujímavým nápadom, netradične vedeným koncom a správnou hororovou atmosférou. Autorka taktiež dostatočne rozvinula hlavnú postavu Luciu a jej vzťah ku kľúčovým osobám, ale príbeh kazí neskutočné množstvo vedľajších postáv, ktoré slúžia iba ako spisovateľská barlička na posúvanie deja. Nepoteší ani nešikovne vedená pasáž o špeciálnych deťoch v špeciálnom ústave, ktorý nie je presvedčivý. Osobne si myslím, že autorka mohla dať väčší priestor pre pani Studenú a taktiež zapracovať na štylistike.
Róbert Hric: Ablanatha
Poviedka zo stredoveku, z iného a možno nášho sveta, rozpráva príbeh trubadúra stúpajúceho po prašných cestách, ktorý prichádza na kráľovský dvor a vo veršoch vykresľuje trpkobôľnú romancu o vášni. Poviedka ihneď upúta svojím lyrizovaným jazykom, ktorý sa čitateľovi buď zapáči alebo ho okamžite odmietne. To druhé by bolo škoda, pretože dodáva príbehu osviežujúco pôsobiace ozvláštnenie. Jediné negatívum sú niektoré krkolomné verše.
Honza Vojtíšek: Ty vieš
Rok 1952, tuhá zima v komunistických lágroch a veliteľ Farský, ktorý dostal nemilé hlásenie o zvláštnom väzňovi. Jednoducho ideálna kombinácia pre horor z minulého tisícročia. Poviedka od vypísaného autora vždy poteší. Najmä taká, ktorá odsýpa a je štylisticky zvládnutá. Preto je prekvapujúce, že mrazivá vlna desu, ktorý má v správnom horore prísť, sa vôbec nedostaví. Poviedka vyšumí do prázdna a zostáva iba pocit miernych rozpakov typu: toto je všetko?
Monika Kandríková: Hľadá sa upír
Zručne napísaná fantasy romanca o mladučkej Rey, ktorá v nepriateľskom svete alternatívnej Bratislavy hľadá svojho upíra - ochrancu. Rey je na pokraji psychického aj fyzického zrútenia, keď konečne nachádza, čo jej chýbalo, v podobe šarmantného a hlavne záhadného Igyho. A akcia sa môže začať. Svet, v ktorom sa hlavné postavy pohybujú začína výborne vykreslenou urban cyberpunkovou kulisou, ktorá sa však po chvíli zaplní fantasy postavičkami od výmyslu sveta. Rôzny dlaci, chŕliče, fénixovia zrazu nabúrajú svet, ktorý mal byť pôvodne sci-fi, takže vzniká pretlak nápadov aj štýlov. Nie, žeby to bolo zakázané, ale v tomto prípade je to skôr na škodu. Neprirodzene tiež pôsobí SPOILER Reyino chovanie sa k Igymu, pretože je vysoko nepravdepodobné, aby sa dievčaťu zapaľovali lýtka v tak krátkom čase po znásilnení (ak vôbec). Tento problém by bolo možné odstrániť inou motiváciou hlavnej hrdinky pomstiť sa. Fanúšikov YA romancí táto drobnosť určite neodradí.
Richard R. Semček: R.T.E.M
Ďaleká budúcnosť, v ktorej ľudstvo rozšírené v kozme, rieši pri holovíziách prelomovú technológiu riadenej temporárnej expirácie materiálov. Na problém sa pozeráme očami študentky Dagmary, ktorá sa túži zapojiť diskusie a tým si zvýšiť svoje šance na prestížne štúdiá. Zatiaľ, čo sa vznášajú silné obvinenia zo strany laikov a rovnako silné protiargumenty od vedcov a sponzorov, prichádzajú ďalšie faktory, ktoré menia veci doslova v minútach. Téma tejto poviedky je zaujímavá najmä vďaka tomu, že sa autor snaží pomocou postáv viesť diskusiu o odpadovom hospodárstve, ktorá je v dnešnej dobe čím ďalej tým viac aktuálna. Dobré body tiež zbiera za gradáciu, ale textu blíži nevypísanosť autora a prvoplánová pointa.
Peter Bíro: Sám
Výborne napísaná poviedka z prostredia postapokalyptickej Bratislavy, cez ktorú sa pretĺka posledný muž na zemi. Autor nás vedie jeho duševným svetom prežívania v úplnej samote, ktorá si zákonite vyberá svoju daň. Poviedka pripomína Marťanské kroniky od Bradburyho a okrem neprekvapivého konca je dokonalá.
Dominika Madro: Smrť Erlewandovej dcéry
Vďaka príjemnému poetickému jazyku plynie príbeh o putovaní kráľa Erlevanga k vlastnej duši, k Bohu a uzmiereniu nerušene vpred. Čitateľ si tak môže vychutnávať nápadité obrazy, hry s imagináciou aj pekné odkazy odkrývajúce sa pomocou vedľajších postáv pomáhajúcich nevládnemu kráľovi na ceste za Baldasarrom. Dielu sa nedá vyčítať nič podstatné, skôr oceňujem, že aj napriek množstvu vedľajších postáv to nie je na škodu, čo sa pri poviedkach stáva málokedy.
Miro Švercel: Curriculus Vitae et Mortis
Hororová poviedka z prostredia bezdomovcov Hema a Čučeca, ktorí sa snažia prežiť v odpadkoch Bratislavy, má prepracovanú kompozíciu. Problém však prichádza s rečovým prejavom obidvoch bezďákoch, ktorí nevedia presvedčiť, že patria práve do tejto sociálnej skupiny (aj keď sa to autor snaží zamaskovať tým, že kedysi žili v strednej vrstve). Tiež psychológia postáv mohla byť šikovnejšia. Napriek tomu, je to asi jedna z dvoch najviac hororových poviedok v zbierke.
Erik Kotlárik: Mesto spomienok
Sci-fi poviedka o Milanovi Bačovi, mentálnom atlétovi a pravidelnom účastníkovi svetového mnemotechnického šampionátu, je štylisticky dobre napísaná, no chýba jej hĺbka fantastiky (aj keď určitý náter má) a od ostatných poviedok sa líši svojou nezaujímavosťou a to je tento rok zbierka dosť chudobná (česť výnimkám).
Lívia Lévyová: Zmluva
Je dobrý nápad podpisovať zmluvu s cudzincami, keď sa práve váľate vo vlastných zvratkoch na ulici, pretože máte drogový absťák? Hlavná hrdinka Alison si to po rokoch, keď už žije v sporiadanom manželstve s deťmi, manželom a všetkým s tým súvisiacim nemyslí, pretože mimozemská rasa si svoju cenu stanovila nepredstaviteľne vysoko. Najlepšia hororovo ladená poviedka v zbierke má výbornú gradáciu deja vďaka krátkym, výstižným vetám, buduje vzťah k Alison, o ktorú sa čitateľ začne rýchlo báť a prežíva s ňou hrôzu z nastávajúcich udalostí. Jediná chybička krásy je dodatok, ktorý nemusel byť, pretože vyznieva komicky a kazí tak dosiahnutý efekt strachu.
Mário Polónyi: Muhehe
Poviedka chce byť komický fantasy crazy príbeh o rodinke mutantov na rovnako postihnutej zemi, kde sa môže páriť/množiť/deliť všetko so všetkým a vznikajú tým prapodivné kombinácie ľudí, zvierat a rastlín (všetky samozrejme rozprávajú, nanešťastie). Poviedka zanecháva rozpačitý dojem, pretože okolo new weird chodila možno zo vzdialenosti 30-tich kilometrov a tak ostáva nie podivno ale iba divno. Pre štýl new weird chýba vycibrený jazyk a nadávky s detinským humorom to rozhodne nenahradia. Ako by povedal klasik: celé zle.
Martin Pitorák: Prestupná stanica
Taký normálny pracovný deň - dáš si rannú kávu, pár hodín robíš a večer zaspávaš pri zvuku cvrčkov a výstrelov do hláv neposlušných Rómov a emigrantov. Asi takto by sa dal charakterizovať pracovný deň mladého technika Jakuba, ktorý sa dostal do výrobného podniku niekde medzi Bratislavou a Košicami. Poviedka má zápletku, ktorá reflektuje niektoré javy našej súčasnosti, aj keď sa jedná o alternatívnu budúcnosť Slovenska a sveta ako celok. Keďže však ide o komplikovanú tému, autor sa nechal nalákať do pasce a na malej ploche rozohral príbeh s priveľa postavami. Hrdinovia tak nedostávajú priestor pre kvalitné rozvinutie svojich osobností a presvedčivých vzťahov medzi sebou. Ideálny formát by bol skôr novela. Oceňujem cynický záver.
Ján Gálik: U Čierneho draka
Fantasy poviedka odohrávajúca sa v krčme, do ktorej zavítali hostia veštiaci pohromu. Gálik je autor, ktorý sa svojimi prácami pravidelne umiestňuje na prvých miestach (ak nie rovno na prvom) v rôznych literárnych súťažiach. Aj táto poviedka si zaslúži svoje umiestnenie v zbierke (a zároveň cenu OZ Fantázia pre najlepšiu fantasy poviedku 2016) no trpí opakujúcimi sa chybami z minulosti - pomocou postáv sa autor snaží zbytočne vysvetľovať zákonitosti sveta, ktorý vytvoril či pohnútky hrdinov a tým zákonite niektoré dialógy a pasáže vyznievajú silene. Okrem toho je poviedka až priveľmi zahustená postavami. Na druhej strane súhlasím s Aľakšom, že svet Morenheima a Derma má potenciál vytvoriť ďalšie svety, možno na spôsob Červenákovej zbierky Vojna s besmi. Napriek výhradám, milovníci upírov, vlkodlakov a temných súbojov si určite prídu na svoje.
Zuska Stožická: Labute Neplačú
Ako vždy výborne napísaná fantasy poviedka, v ktorej sa s citom aj humorom opisuje až hororové materstvo matky, ktorej ukradne dieťa sebecká rusalka. Poviedke sa tradične nedá nič vyčítať, možno iba Petrina inakosť je akosi navyše.
Jozef Harendarčík: Strašiak
Solídny hororový príbeh o chlapcovi, ktorý za strašných okolností stratil v kukuričnom poli otca aj matku. Prvé momenty poviedky sú desivé a čitateľovi vstávajú vlasy dupkom, no následný príval nereálna trochu tieto hrany obrúsi. Po prečítaní síce neostane v človeku nepríjemný pocit ohrozenia, no aj tak je to najdesivejšia poviedka v zbierke.
Mína Pávová: Farma nádejí
Autorka rozhodne potvrdila svoje kvality z minulého ročníka (poviedka Uruboros) a naservírovala najfantastickejšiu poviedku, ktoré je vďaka originálnemu spojeniu mytologického prvku a vnútorného konfliktu človeka 21. storočia priam očarujúca. Škoda je len to, že malá Helenka nedostala trochu viac priestoru pre svoje túžby, ale to je spôsobené hlavne tým, že po prečítaní poslednej bodky (a záblesku poznania) má človek chuť pridávať ich tam sám za seba. Drobné chybičky sa však našli aj tu, niektoré vety mohli byť učesanejšie a pre gradáciu deja v pasáži o žriebäti mohla autorka siahnuť po kratších vetách.
Martin Petro: Potom
Potom je neuveriteľne nudná poviedka, kde sa autor ani len nepokúsil o trochu inovatívnosti. Pripomína poviedky z čias komunizmu, kde sa po zabehnutej schéme najskôr predstavia hlavné postavy, približne sa načrtnú ich charaktery (ktoré samozrejme vysvetlia záver), prichádza hlavný konflikt, s ním všetkovysvetľujúci rozhovor a predvídateľný finiš. Suma sumárum, tejto poviedke sa dá vyčítať všetko aj nič - závisí od uhla pohľadu.
Anna Olejárová: Topenie ľadov
Jednoznačne najlepšia sci-fi poviedka Fantázie 2016 je tvorená akčným príbehom o ítečkárovi Talbotovi, ktorý sa snaží prísť na kĺb neznámemu hackerovi, ktorý sa dostal k jeho prototypu folia. Autorka sa v príbehu vyhrala s množstvom technologických výrazov, ktoré sa nesnaží silene vysvetľovať, akčné scény sú dynamické, postavy nie sú ploché aj keď niektoré vzťahy nie sú úplne dotiahnuté do konca (manžel - manželka), čo je však pri rýchlosti s akou sa všetko deje aj pochopiteľné. Veľké plus dávam Olejárovej za snahu o štylistický prvok krátkych správ. Jediné, čo je trochu škoda, je predvídateľný záver, ale stále je to top. Len tak ďalej.
Janko Stopjak: Perníková chalúpka
Minulý rok sa Stopjakova poviedka V ruinách dostala do top 5 poviedok a osobne si myslím, že mala získať okrem Ceny poroty aj 1. miesto. Preto je prekvapujúce, že Perníková chalúpka iba recykluje predchádzajúci námet a stáva sa de facto medzipoviedkou pre ďalší ročník. Pre tých, ktorí jeho predchádzajúcu tvorbu nepoznajú, je príbeh málo hororový a stačilo by tak málo - zaangažovať deti či manželku. Uvidíme, ako sa popasuje s ďalším ročníkom.
Janka Javorka: Kosti, kostry, kostičky
Tento sci-fi príbeh (opäť z prostredia Slovenska) pripomína staré detektívky, kde dve osobnosti v podaní strážnika Šota a inšpektora Badera pátrajú po vrahovi starého Zemana. Podozriví sa pohybujú v tieňoch neistoty a zápletka sa čoskoro skomplikuje ešte o významnejšie záležitosti, ako sa na prvý pohľad mohlo zdať. Poviedka je slušne napísaná, len na začiatku je problém zistiť, kto čo hovorí, kto s kým bol a nebol - bolo by vhodné ju v tomto smere učesať. Inak veľmi slušné.
Záverom
Ivan Aľakša píše v predslove, že na prelome rokov 2002/2003 pociťovali v časopise Raketa nedostatok publikovaných slovenských fantastických poviedok. Neviem, aká bola vtedy situácia, ale som rada, že sa im časom podarilo predsa len nájsť priestor, kde sa môžu autori a autorky fantastiky zviditeľniť. Možno nie každý spisovateľ, možno nie na prvýkrát, ale predsa. Všetko, čo sa nepodarí sa dá totiž napraviť alebo vylepšiť, alebo (pri ostrieľaných autoroch) posunúť ešte ďalej. To by však nebolo možné, ak by nebolo KDE. Vďaka za to od autorov a v konečnom dôsledku aj čitateľov.
Fantázia 2016: Antológia fantastických poviedok, Vydavateľ: Fantázia media, s.r.o., Zostavili: Lucia Lackovičová, Ivan Aľakša, Rok vydania: 2016, Počet strán: 397.