Niečo málo o autorke
Meno Zusky Stožickej rod. Minichovej nie je fanúšikom sci-fi na domácej, českej či poľskej pôde vôbec neznámy pojem. Mladá autorka, vedkyňa, manželka, mama a neviem čo všetko ešte, sa totiž venuje písaniu čistokrvného sci-fi, ktoré čitateľa netrápi ťažkými technickými výrazmi, nenudí tradičnými námetmi a nebojuje so štylistikou, ale namiesto toho podáva hutné, zaujímavé príbehy s prvkami filozofických úvah.
Debut
Prirodzene ma teda jej tvorba (aj keď som sa s ňou stretla iba v destilovaných formách iných zbierok) nenechala nevšímavú a siahla som po jej debutovej a zatiaľ, žiaľ, aj poslednej zbierke poviedok s názvom Črepiny z oblohy. Osobne je pre mňa vždy risk, prečítať si rannú tvorbu autora/autorky, o ktorom/ktorej si vytvorím pozitívny názor, pretože veľakrát sa stane, že som... jednoducho sklamaná. Z ich prvotín cítiť potenciál, ktorý je zabitý klišé, kostrbatými dialógmi a nie príliš duchaplným dejom.
V prípade Stožickej sa však miesila predtucha kvality so zvedavosťou, aké poviedky mohla autorka ponúknuť čitateľom v roku 2007, keď v roku 2014 ohromila nie príliš ľahko stráviteľným, ale zato dokonalým príbehom Letec do večnosti v CF 2013. A tak som sa začítala do desiatich poviedok plných neznámo-známych svetov.
Hodnotenie
Ak sa ponoríte do rieky Stožickej slov, neoľutujete. Zahrnie vás príval originálnych myšlienok, celistvých opisov a znesiteľných vedeckých termínov. Napriek tomu, že poviedky vznikali pred rokmi a počas rozličných rokov, zbierka pôsobí celistvo a dokonca tematicky - zameraná na neznáme svety, neznámych bytostí, ktoré sú však zároveň akési naše, a ktoré útočia na malé medzierky nášho uhladeného ja, aby za nimi pošteklili temné prúdy podvedomia. Na rozdiel od iných slovenských autorov, Stožická netlačí na pílu surovosti, nešokuje a ani sa nepokúša zachraňovať galaxie. Tzv. vypichuje mikro svety hlavných hrdinov, ktorý bojujú svoje príbehy a nechávajú nás, aby sme ich uveriteľne prežívali s nimi. Mne síce niekedy chýbal koniec, ktorý by trochu navýšil hlavný dej, ale to je už len otázka vkusu (či romantickej duše).
Po prečítaní teda už len musím súhlasiť s dokonalou recenziou Miloša Ferka v úvode a odporúčať knihu všetkým, ktorí majú radi kvalitu a chcú inšpiratívne "preplesnúť" svoje fantasy závity.
Zuska MInichová: Črepiny z oblohy, Vydavateľ: Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, Rok vydania: 2007, Počet strán: 165.
