Ráno bolo pekné, slnečné a teplé až nad normál, naobed bolo tak isto, ale poobede už nie. Trochu sa zotmelo a začalo pršať. Pridal sa sem-tam nejaký blesk aj so zvukovým doprovodom. A potom to prišlo. Zhora začali padať tie biele zamrznuté guľôčky, ktorým sa vraví kadejako, ale väčšinov krúpy, alebo kamenec. Najprv len také malé (nič extra), no postupne narastali až do veľkosti tenisovej loptičky. Waw!!! Tak takéto som ešte nevidel. Trvalo to dosť dlho a všetci sme sa dívali. Wow!!! Padali, padali a padali. Konečne dopadali. Vyšli sme von. Chytili sme si ich do ruky (niektorí aj oblizli). Veď také sme ešte nedržali. nakoniec sme sa šli pozrieť do záhrady. A vtedy nám to zaplo. Ajajáj!!! Veď mi máme dierkovanú kapustu, pokosenú vňať zo zemiakov, obraté jablká a iné ovocie dokonca už ani nemáme. Ajejej!!! Už to nie je také zábavné. Bežím ku autu. Naše celkom v pohode. Pár jamiek na kapote. Susedove? Aj tak mu už bolo treba vymeniť predné sklo. Ale zadné bolo ešte celkom dobré. A ešte pár okien na dome. Niekto jedno, iní dve a našli sa aj s troma.
Smiech, potom mierne zahrešenie, no nakoniec úľava. Kapusta sa kúpi vo väčšom obchode celkom za dobrú cenu, zemiaky sa aspoň už pozbierajú (v septembri bude pokoj),niektoré ovocie už bolo zjedené a bez iného snáď prežijeme zimu,lepšie autá poistené a ujo sklenár si aspoň trošku zarobí.
Mohlo byť aj horšie. Hlavne, že sa nikomu nič nestalo, strecha na dome stojí a koberec v sestrinom byte, ktorý vytopilo už aj uschol. Vďaka Pánu Bohu, že nás postihlo len toto!!!
