Samozrejme, že slovenský pravičiar sa nad tým len pousmeje, pretože vie, že je vzdelanejší, rozhľadenejší, citlivejší na korupciu a celkovo na vyššej úrovni ako ľavičiar. Nie je dôvod mu brať jeho zábavný narcizmus, veď aj tento výskum je určite len boľševickým komplotom. Napriek tomu, že si nedovolím posudzovať inteligenciu kohokoľvek, na Slovensku je zo strany pravice zrejmé vnášanie atmosféry strachu do spoločnosti a snaha získavať voliča strašením Ficom. Keď čítam a počúvam tieto názory mám pocit, že Usama bin Fico je hrozbou pre svetový mier a bezpečnosť. Fico v tomto ponímaní nie je politickým súperom, ale hrozbou pre Slovensko. Diagnóza Fico je politický fenomén, ktorý frustráciu vlastnej neschopnosti transformuje do vytvorenia politického nepriateľa, koncentrujúceho v sebe všetky negatíva. Posolstvo pravice je jednoznačné, nebude Fico, bude dobre. Otázka ale je, prečo už dobre nebolo?
V júni 2010 boli na Slovensku voľby. Na základe ich výsledkov vznikla vládna koalícia, ktorá mala a mohla vládnuť celé funkčné obdobie. Vo vnútri koalície vznikli rozpory, ktoré vyústili do hlasovania o dôvere vlády a samotní poslanci tejto koalície dôveru vláde nevyslovili. A dnes sa predseda SDKÚ pýta, či Slovensko nemá inú alternatívu ako Fica!? Ale veď ju malo. Koalícia sa rozpadla na základe vnútorných rozporov. A dnes sa máme vrátiť opäť do pôvodného stavu napriek tomu, že pravicové strany ani nenaznačili ako by v budúcnosti riešili obdobné rozpory v rámci európskej agendy. Pravicové strany sa nevenujú tomuto zásadnému rozporu, ale venujú sa Ficovi. SDKÚ sa obracia do svojej minulosti, ako záchrankyňa pred mečiarizmom, ale už zabúda dodať, že na tomto procese sa podieľala aj tá „nechutná" ľavica. Poslanec SDKÚ Beblavý vytvára konštrukcie Fico-Orbán, ale zabúda dodať, že Orbán nie je socialista, ale je ideový partner SDKÚ v rámci Európskej ľudovej strany. Fígeľ z televíznej obrazovky hovorí kam Grécko priviedli socialisti, ale veľmi dobre vie, že grécka cesta je spoločný pravo-ľavý projekt gréckych politických elít. Predseda strany odborníkov Sulík ako príklad neodbornosti poukazuje na Kažimírove grafy o cenách plynu, ale jeho výpočet platu poslancov je taktiež výrazom jeho skutočných ekonomických (ne)schopností. No a ekonomický guru pravice Mikloš zvýšil dane na ovocné víno aby tieto po mesiaci opäť zrušil a momentálne riešené problémy na daňových úradoch sú taktiež jeho vysvedčením.
Keď sa Dzurinda pýta, či Slovensko nemá inú alternatívu ako Fica, pýta sa zle. Mal by sa pýtať sám seba, prečo pravica nie je takou alternatívou. Problémom nie je Fico, ale neschopnosť sebareflexie a vytvorenie takej ponuky, ktorá verejnosť zaujme a presvedčí. Pravica svoju šancu mala, sama ju odmietla a teraz ponúka len strach z Fica.
