Tak ako si 80% dovolenkárov mylne myslí,že delegáti nič nerobia, iba savyvaľujú na pláži, tak si 80% hanebne neschopných delegátov mylne myslí, že ich prácou je nerobiť nič,iba sa vyvaľovať sa na pláži. Aj keď spomínané percentá sú iba ilustračné,mnohí majú svoje vlastné skúsenostia možno by so mnou nesúhlasili. Faktom však ostáva, že mnohé cestovné kancelárienepreverujú svojich koncových zamestnancov, akými sú napr. delegáti, a potom tovyzerá tak ako to vyzerá, dosť žalostne.
Ak ale tvrdím, že delegáti sú „čajoví“,bolo by férové spomenúť, že so slovenskými turistami to nie je o ničlepšie (česť výnimkám). Mnoho krát žiadajú veci, na ktoré nemajú právo, napr.len preto lebo si nepreštudujú zmluvu o obstaraní zájazdu. Mnohí dokoncaúmyselne klamú s cieľom vlastnej výhody. Potom sa netreba čudovať, ak súdelegáti v istých situáciách nedôverčiví. Iná vec, o ktorej nebudemradšej ani písať, je kultúra cestovania, ktorá je vo svete na neporovnateľnevyššej úrovni. Na druhej strane uznávam, že minulý režim nedával veľapríležitostí na jej rozvoj. Čo teda zlepšiť?
V prvom rade vyzývam všetkých slovenskýchturistov, aby si na dovolenke uvedomili jedno heslo a vzápätí podľa nehoaj konali: Delegát nie je na dovolenke, ale v práci! Na jednej strane toznamená, že vždy keď turista potrebuje pomoc mal by fyzicky alebo telefonickyvyhľadať svojho delegáta. Na druhej strane si však treba uvedomiť, že delegátturistovi rád poslúži, no nikdy mu nebude posluhovať. Keď sa porozumenieskombinuje so sedliackym rozumom, budú z toho obe strany naveky lenprofitovať.
Keďsom pred niekoľkými rokmi ukončil svoju kvalifikáciu delegáta cestovného ruchu,mal som na tvári ružovučké okuliare, ktoré mi jednak zrazili slovenské cestovnékancelárie, slovenskí turisti a v neposlednom rade mnohí delegátikolegovia. Stále sa mi však zdá, že delegáti dlžia svojej práci kus profesionalitys akou by ju mali robiť, a preto dajme si s novou letnou sezónounovú šancu!
