Pravoľub Lamoš
Pozor na delegátov v Turecku
V poslednej dobe dostávam viecoro e-malov s otázkami ohľadne cestovného ruchu a cestovania ako takého. Snažím sa na ne odpovedať, ale čo je veľa to je veľa ...
Som ten ktorý patrí len Andrejke, ten ktorý chce slúžiť iným a ten ktorý sa denno-denne učí milovať. Zoznam autorových rubrík: Cestovatnie, Spoločenské, Školstvo, Zábavné, Zamilované
V poslednej dobe dostávam viecoro e-malov s otázkami ohľadne cestovného ruchu a cestovania ako takého. Snažím sa na ne odpovedať, ale čo je veľa to je veľa ...
Nie je to tak dávno, čo som si myslel, že kurz: Sprievodca cestovného ruchu, ktorý je mimochodom potrebný, aby človek mohol pôsobiť ako SCR, poskytuje: "veľmi nudné, prakticky málo využiteľné učivo, ktoré človek po troch dňoch zabúda". Dnes by som si za toto tvrdenie poriadne nafackoval, a aj preto sa verejne ospravedlňujem. Aby som svoju chybu napravil, nechajte previesť blog-kurzom SCR.
Neustále mi chodia e-maily s otázkami ako sa stať sprievodcom CR. Musím sa priznať, že sa mi zdalo, že som to už jasne objasnil. V každom prípade e-maily aj naďalej pribúdajú, takže buď som to dobre nevysvetlil alebo som to vysvetlil zle. :) Kapacitne už nestíham odpisovať každej cestovania chtivej duši (nakoľko som na to sám), a preto sa pokúsim všetkým, ktorí majú o túto prácu záujem, ešte raz priblížiť ako?, kde? a čo? (na)študovať a (na)trénovať, aby z nich mohli byť „aj" dobrí sprievodcovia. Vravím si, že nakoľko mám možnosť prednášať v budúcim sprievodcom, bola by škoda nechať si poznámky len pre seba, a preto sa budem snažiť v najbližších dňoch písať o konkrétnych témach a otázkach dôležitých pre úspešné zvládnutie sprievodcovského kurzu.
Ešte ako delegát cestovnej kancelárie som videl na letiskách poškodenie kufrov na milión spôsobov. Nikdy som sa špeciálne nezamýšľal nad tým ako sa mohla odtrhnúť zaistená rúčka na desaťtisícovom značkovom kufri alebo ako sa mohol z ničoho nič rozpárať kufor či dokonca akým spôsobom doslova zmizol z kufra celý podvozok aj so štyrmi pármi koliesok. Tieto poškodenia som vždy bral ako povinné straty a ďalej som sa tým nezaoberal. Z omylu ma však vyviedli dva zážitky v krátkom časovom slede. (Nezabudnite si prezrieť priložené video!)
Som tak trochu cestovateľ a asi preto sa mi odjakživa veľmi páčili rozprávania dobrodruhov a cestovateľov. Rozprávania, a príbehy v nich, také živé a živelné ako sám život. Niekedy musí mať dobrý príbeh trošku zveličenia, možno malý podvod či romantického hrdinu. V každom prípade, musí to byť vždy len taká dávka „rozprávkovej reality“, aby sa všetkému dalo uveriť, a pritom mal človek pocit, že: „To snáď ani nie je možné!“. A prečo zo mňa nikdy nebude dobrý rozprávač príbehov? Asi preto, že aj napriek tomu, že si nevymýšľam o slovenských dovolenkároch v zahraničí, nikto mi neverí.
V posledných týťdňoch mi prišlo veľa mailov s otázkami ako sa stať sprievodcom resp. delegátom cestovného ruchu. Nakoľko nedokážem s časových možností odpovedať všetkým, čo mi prosím Vás odpustite, rozhodol som sa napísať maličký manuál ako sa čo najjednoduchšie a najrýchlejšie kvalifikovať na prácu v zahraničí ako reprezentant niektorej z cestovných kancelárií.
Pre mnohých domorodcov je Turecko krajinou, kde žijú Arabi a kam chodí zopár odvážlivcov na dovolenku. Pri nedávnej diskusii či Turecko patrí alebo nepatrí do Európskej únie, sa len pousmiali a nereagovali, pretože o tejto krajine vedia v celku len málo. Ja v tejto krajine pracujem a žijem opäť po niekoľkých rokoch. Či Turecko patrí alebo nepatrí do EU to nechajme na iných, ale ja túto krajinu vidím takto.
Dnes je 22.06.06. Dnes je den ako kazdy iny. Nicim vynimocny, nicim nevynimocny. Den kedy nevidim na koniec, na zaciatok nasho stretnutia. Den bez placu, ale preplneny vreskotom, mojej chyby, mojho strachu, ktory mi nelutostne dava pocitit prehru lasky nad peniazmi. Dnes je den kedy sa opat musim v praci usmievat a nikto si nesmie vsimnut aka je zo mna troska. Dnes je den. This one goes to the One I love.
Pracovať v Turecku, znamená pracovať v Turecku, nič viac nič menej. Ľudia sú tu ako všade, dobrí aj hlúpi. Okrem toho, že tu dnes bolo cez 40 stupňov sa toho dokopy veľa nestalo, nejakí chalapi sa pobili pri pláži, jeden Slovák musel ísť do nemocnice, Rusi boli znovu ako omámení po včerajšom barovom záťahu, Poliaci potiahli nejaké jedlo v hotelovej reštike a znova ich chytili, atď. Odignorovať sa dá všetko, ale jedna vec je však istá, ak netrúbiš, zomrieš!
Kapitolou samou o sebe je poistenie majetku, batožiny, zodpovednosti za škodu, atď. V prípade, že sa človek, okrem iného, nechce stať aj obeťou poisťovne, určite by si mal preštudovať zmluvu. Lenže práve to sa mnohým nechce, a práve preto by som chcel spomenúť niektoré najčastejšie sa opakujúce nedorozumenia.
Cestovné poistenie je dnes už „povinnou výbavou” každého rozumného cestovateľa. Veď kto by riskoval zdravie alebo úspory pre pár stoviek? Avšak aj keď máte uzatvorené poistenie, dávajte si pozor, pretože nie vždy ste poistení, tak ako by sa Vám to na prvý pohľad mohlo zdať. Výnimiek z praxe a výnimiek z poistenia totiž existuje milión a ešte o jednu viac.
Pobytoví delegáti patria v dnešnej dobe asi k najdiskutabilnejšou (v negatívnom slova zmysle) súčasťou každej dovolenky. Dobrou správou pre nich je, že majú trošku lepšiu reputáciu ako lekári, policajti či sudcovia. Horšou však ostáva, že je to stále málo. Čo teda od nich môžu dovolenkári očakávať a čo naopak musia vyžadovať?
Ak už dovolenkári šťastne dorazia a ubytujú sa, začnú sa obyčajne zaujímať o stravu. Prax nás už nespočetne veľa krát utvrdila v poznaní, že Slováci sa dokážu najmenej flexibilne prispôsobiť novým stravovacím návykom. V prípade stravovania sa však väčšine nepríjemných prekvapení dá predísť už pri kúpe dovolenky.
Ak ste už prežili cestu do „vysnívanej krajiny“ a dostali sa až pred brány hotela, prajem Vám príjemný pobyt a krásnu dovolenku. Ale nie vždy ide všetko ako po masle a pred hotelom nemusí vskutku znamenať v izbe v hoteli. Niektorým problémom sa jednoducho nedá predísť, ale dá sa na ne ako tak pripraviť.
Moje zamestnanie pobytového delegáta mi prináša nekonečne veľa nových poznatkov. Avšak niekedy nedobrovoľne spoznávam aj neskúsenosť slovenských dovolenkárov, čo ma istým mystickým spôsobom neskôr mení z delegáta na psychológa. Vôbec to našim ľuďom nezazlievam, práve naopak. A preto by som touto sériou komentárov rád pripomenul čo možno aj tento rok od cestovných kancelárií očakávať, na čo si treba dať pozor, čomu sa vyhnúť a čo využiť, aby bola vaša dovolenka viac než len perfektná.