Pred tromi rokmi som sa vybral za prácou do Turecka. Mal som relatívne málo rokov a jediné čo som o Turecku vedel bolo, že štátnym náboženstvom je islam, a že sa tam hrá celkom dobrý futbal. Dosť málo poznatkov a aj tie boli úplne zlé. Ak sa teda chystáte po prvý krát do Turecka, tak vedzte, že ....
Každá krajina má svoje čaro. Slovensko sa zapísalo do pamäte cudzincov napr. krásnymi horami a ešte krajšími dievčatami. O Turecku sa zas vraví, že je to krajina, kde sa Východ stretáva so Západom. A vskutku to tak aj je. Rozprávková história je vpísaná snáď do každého kameňa, do každého jedného Turka osobitne. Dva zo siedmych divov sveta sa nachádzali práve v Turecku, Mauzóleum a Atemidin chrám. No a ten "ôsmy"? Aj ten je Turecku, v Pamukkale. Pamukk znamená v preklade bavlna a presne ako biela bielučičká bavlna (rozumej trochu zažltnutá) vyzerajú kaskádovité jazierka, ktoré fascinujú turistov dodnes. Niekoľko kilometrov od Pamukkale sa nachádza antické mesto Efez. Doteraz najrozsiahlejšie archeológmi odkryté antické mesto na svete, kde sa miesi kresťanská kultúra s islamom. Mesto, ktorého ulicami sa prechádzal sv. Peter apoštol, mesto pri ktorom podľa miestnych obyvateľov umrela Panna Mária.
Ale Turecko nie je len história, ale aj súčastnosť. Moderná história Turecka sa začína písať v dvadsiatych rokoch minulého storočia, keď Mustafa Kemal Atatürk založil republiku a oddelil náboženstvo od štátu. Národný hrdina, ktorého podobizeň je na každej bankovke zariadil, že odvtedy už nie je možné o Turecku tvrdiť, že je to moslimská krajina, aj keď sa k islamu hlási skoro 99% obyvateľstva. Preto jednou z najčastejších urážok, ktroré domáci nedokážu prehryznúť je, keď ich turisti označujú ako Islamistov či Arabov. Tak napríklad sa v Turecku nepíše arabským písmom, ale latinkou, do verejných inštitúcií je zakázané chodiť ženám s tradičnou pokrývkou hlavy ako súčasťou náboženského oblečenia a podobne. Ale tak ako má Turecko ďaleko do Arabskej krajiny, tak má ďaleko aj do Európy. Turci majú na všetko svoj vlastný systém. Systém, ktroý však Európan pochopí len veľmi, veľmi ťažko. Tak napríklad, v Turecku sa nejazdí podľa značiek, ale podľa vnútorných pocitov a klaksónov. Ak šofér vnútorne cíti, že jazda v protismere je OK, tak jednoducho ide v protismere. Ostantní vodiči nenamietajú, pretože vedia, že ak niekto ide v protismere, určite si všetko dobre premyslel a musí to byť bezpečné. Veď inak by v protismere nešiel. Nezmyselné? Možno áno, ale pre domácich jednoducho každodenná rutina. Aj tak si o nás turistoch myslia, že sme horší vodiči ako oni, pretože kvantum nehôd zapríčiňujeme práve my.
Problem Yok je tunajšia alternatíva pre populárny výraz No problem. Hej, aj Turci idú s dobou čo sa odzrkadľuje v každodennom živote. Kedysi sa nedalo nič kúpiť bez zjednávania. Každý si zjednal minimálne 20-30 percentnú zľavu a bol spokojný. Dnes jednoducho dominuje problem yok Nezjednávaš? OK, ale zľavu nečakaj. Jednoduchý kapitalizmus na turecký spôsob. Ak teda máte tento rok namierené do Turecka, nechajte sa ponúknuť tradičným tureckým čajom a začnite zjednávať. Nezabudnite však, že 90% všetkého čo uvidíte v predaji sú napodobeniny. Kúpiť tričko Lacoste za 5 Eur nie je problem yok, horšie sa však už vysvetľuje rodine prečo je darček po opratí dvakrát väčší a prečo odplával krokodíl dole odtokom.
Ak teda prídete na dovolenku do Turecka, nečakajte Arabov ani Európanov. Nečakajte špinavých Turkov, taký v turistických centrách nie su, ale skôr načačkané šelmy s nagelovanými vlasmi, ktoré "pália" po nejednej zahraničnej kráske. Namiesto konzervy si radšej pribaľte nejaké to euro navyše a urobte si výlet do vnútrozemia, ktoré Vás určite očarí. A čo z rébusom Turecko vs. EU? Cez všetky špekulácie si domáci pošuskávajú jeden vtip, ktorý vraví, že raz sa do EU dostanú aj keby ich tam nikto nechcel. Ako? Jednoducho, natlačia sa tam cez územie, pretože Turecko sa každoročne posúva na západ o pól centimetra.
