Jazyk ako jeden z najrýchlejšie sa rozvíjajúcejších systémov má tendenciu neustále odrážať spoločenské zmeny, technologický pokrok či kultúrne vplyvy. Vidieť je to možné najmä na meniacej sa slovnej zásobe a jazykových registroch rôznych spoločenských skupín či už ide o jazyk mladej generácie či jednotlivých profesijných komunít, kde sa neustále vytvárajú nové výrazy, skratky a štylistické prvky. Jednou z takých oblastí, v ktorých sa otvárajú otázky súčasného vnímania rodových rolí a spoločenských perspektív, a zároveň reflektujú na súčasný spoločenský vývoj, sú aj rodové štúdiá – a z nich vychádzajúce jedno z najnovších odvetví lingvistiky – gendrová či rodová lingvisitka.
Na začiatku bolo…
Na úplnom počiatku premýšľania nad rodmi a rodovými identitami vo vzťahu k jazykovým štruktúram stála feministická jazykoveda, ktorá sa ako subdiscplína socioligvistiky začala rozvíjať najmä počas druhej feministickej vlny na prelome 60. a 70. rokov. Medzi primárne ciele patrí skúmanie a analýza jazyka z hľadiska gramatických štruktúr a hodnotových systémov, ktoré sprostredkúvajú sexistické a marginalizujúce postoje voči ženám, a zároveň otázky predpojatosti jazykového systému a najmä jazykovej praxe – ako píše Jana Cviková (pozri: Analýza významu a možností používania rodovo vyváženého jazyka). V tomto prípade sa zaoberá rôznymi funkčnými aspektmi na jednotlivých rovinách a systémových oblastiach jazykovedy - lexiky (slovná zásoba), gramatiky, pragmatiky (používanie a vnímanie jazyka), gramatiky či morfológie (tvorba slov). Kladie si v rámci slovnej zásoby otázky, ako napríklad, prečo v slovenčine existuje iba mužský variant slova “génius”, ak tým slovom označujeme osobu “s mimoriadnymi duševnými schopnosťami, s mimoriadnym nadaním” (KSSJ). Prečo napr. slovo “sluha” podľa Krátkeho slovníka slovenského jazyka v druhotnom význame odkazuje na “pomocníka na súde”, ale slúžka iba na “dievča alebo ženu najatú na prácu v domácnosti”? Alebo prečo si ♂používatelia♀ jazyka pod pomenovaním “zamestnanci” skôr predstavia osoby mužského pohlavia, aj keď podľa jazykovej tendencie a.k.a generického maskulína “by mala” odkazovať na všetkých?
Zjednodušene možno na základe nemeckej autorky Ingrid Samel zhŕňuť agendu fem. lingvistiky do dvoch bodov:
(1) Ako jazyk zaobchádza so ženami? a
(2) Ako so ženami zaobchádzajú používateľky a používatelia jazyka?
Na základe jej problematiky sa dostalo do popredia niekoľko “žhavých” tém, akými sú rodovo inkluzívny jazyk a jeho formy v písanej a hovorenej komunikácii či samotný rodovo neutrálny jazyk. V tomto kontexte teda možno povedať, že feministická jazykoveda je historickým východiskom, a zároveň špecifickou subdisciplínou širšej genderovej jazykovedy, ktorá sa zaoberá jazykovým vyjadrovaním rodu ako spoločensky konštruovanej identity. Podľa definície sa teda lingvistický rodový výskum zaoberá “reprezentáciou a konštrukciou rodu v jazyku”. Zároveň však na základe ich historických prepojení bývajú obe disciplíny často zamieňané, rovnako ako ich názvy.
Od histórie až po legislatívu
Diskusie o rodových indentitách sú istou skupinou stále označované za moderný výmsel, príp. výdobytok tejto doby, ktorý vyšiel na výslnie v poslednej dekáde. Poďme sa však pozrieť, ako tomu je naozaj. V súčasnosti sa často zamotáme v presvedčení, že rod a pohlavie je to isté. Dnes nám už však kulturologické, filozofické a spoločenské výskumy a teoretické východiská naznačujú, že tomu tak úplne nie je. Zatiaľ čo pohlavie (sex) odkazuje na biologické a fyziologicko-anatomické vlastnosti, rod alebo gender je sociálne tvorenou kategóriou, konštruovanou na základe sociálnych, ekonomických a kultúrnych vzorcov, ktoré sú reprodukované a predávané ďalej. V praxi to môžeme vidieť napríklad na spoločnosťou vyžadovaných roliach a očakávaniach, ako žena musí byť v domácnosti, muž zarábať peniaze, ženy majú byť nežné, muži tvrdí a nezlomní. Spoločne sa môžeme spýtať – odkiaľ pochádzajú tendencie, že chlapci by mali nosiť modrú farbu a dievčatá ružovú? Prečo by muži nemohli nosiť sukne alebo topánky na opätku, keď tomu tak v minulosti bolo? Odpovede na tieto otázky asi nedostaneme – jedine, že by opäť niekto tvrdil “no lebo to tak je” – ale to nie je odpoveď, všakže.
Otázky rodovej identity sa teda tiahnu celou históriou a presahujú rôzne úrovne, dôkazom toho môžu byť napríklad aj náboženstvá či mytológia. V niekoľko rokov starých náboženstvách či mýtoch sa často objavujú božstvá, ktoré sú buď bezrodové alebo na seba preberajú rodov niekoľko. Príkladom môže byť severský boh Loki – Boh ohňa, chaosu či klamu, ktorý dokázal meniť rody – niekde sa uvádza ako žena, niekde ako muž a niekde dokonca ako tvor bez rodu. Podobne tomu je napríklad aj pri tkz. “Two-Spirit-Beings” pôvodne z indiánskych a tradičných amerických kultúr, ktoré boli svojou rodou ambiguitou známe. Okrem toho však možno spomenúť aj postavu Hermaphrodita, Hapi či Atuma z gréckej či staroegyptskej mytológie.
Diskusie o rodových perspektívach v jazyku však taktiež nie sú iba témou veľmi úzkej skupiny osôb. Už niekoľko rokov sa tejto téme venujú aj medzinárodné spoločenstvá v záujme podpory myšlienky rovnosti, tolerancie a antidiskriminácie. Základné legislatívne východiská tejto diskusie nachádzame už v Charte OSN (1945) a Všeobecnej deklarácii ľudských práv (1948), ktoré vyzývajú na rovnosť práv bez ohľadu na pohlavie. Významným momentom bola IV. svetová konferencia o ženách v Pekingu (1995), po ktorej nasledovala Amsterdamská zmluva (1999) a Stratégia rodovej rovnosti EÚ (2020 – 2025). Postupne sa však vyvíjala aj medzinárodná jazyková politika a už v 80. a 90. rokoch 20. storočia Rada Európy vydávala odporúčania zamerané na odstránenie sexistického jazyka a podporu rovnosti medzi ženami a mužmi v komunikácii. Usmernenia boli publikované v hlavných jazykoch EÚ, pričom v roku 2018 pribudol dokument „Inkluzívna komunikácia v rámci GSR“ (pozri: https://www.consilium.europa.eu/media/35439/sk_brochure-inclusive-communication-in-the-gsc.pdf), ktorý poskytuje konkrétne jazykové odporúčania aj pre osoby so zdravotným postihnutím či iné marginalizované skupiny. Otázka jazykovej rovnosti sa postupne dostala do popredia aj v jednotlivých štátoch. V Nemecku vznikli už v roku 1980 prvé oficiálne usmernenia na odstránenie sexistického jazyka Usmernenia na zamedzenie používania sexistického jazyka / Richtlinien zur Vermeidung des sexistischen Sprachgebrauchs (Senta Trömel-Plötz, Luise F. Pusch, Marlis Hellinger, Ingrid Guentherodt). Odporúčania sa zameriavali najmä na tvorbu legislatívy, na média či na tvorcov vzdelávacích materiálov. Nemecko však v tejto téme (lepšie povedané v oblasti rodovo neutrálneho jazyka) išlo “o krok vpred” - po rozhodnutí Ústavného súdu z 15.6.2018 o uznaní tzv. „tretieho rodu“ (intersexuell) prispôsobili mnohé inštitúcie svoje jazykové smernice tak, aby reflektovali aj nebinárne identity, a v oficiálnej komunikácii sa začali používať nové formy ako Gendergap (podtržník) “Lehrer_innen”, Genderstern (hviezdička) Lehrer*innen či Doppelpunkt (dvojbodka) Lehrer:innen. Osoby je teda po novom označiť prívlastkami “divers”, “inter” alebo “offen”. Rakúska spolková vláda prijala v rokoch 2000–2002 smernice, podľa ktorých musí každý rezort aktívne uplatňovať rodovo vyvážený jazyk. Pozn. autora: O legislatívnych rámcoch v rámci európskych štruktúr píše viac Jana Štefaňáková.
A čo tých chcel básnik povedať?
Rodovo inkluzívny jazyk nie je samoúčelný trend, ale prirodzený dôsledok snahy o spravodlivejšiu spoločnosť. Jazyk je živý nástroj a neustále sa prispôsobuje realite – ak sa mení naše chápanie identity a rovnosti, je logické, že sa tomu musí prispôsobiť aj jazyk. Hoci sa téma rodovej lingvistiky môže zdať pre niektorých prehnane “zbytočná” alebo ideologicky vybičovaná, v skutočnosti ide o praktickú snahu zviditeľniť rôznorodosť a predchádzať diskriminácii. V konečnom dôsledku nejde len o „slová“, ale o rešpekt a uznanie vo verejnom priestore. V konečnom dôsledku nejde však o to, aby sme ľudí „opravovali“ a nariaďovali im hovoriť politici a političky – cieľom nie je kontrola prejavu, ale reflexia. Rodová lingvistika sa pýta, aké štruktúry sú v jazyku prítomné, koho robia viditeľným a koho nie, a či jazyk, ktorý používame denne, naozaj myslí na všetkých.
Zdroje:
Kiesling, S.F.: Language, Gender and Sexuality (2019)
Štefaňáková, J.: Rodová symetria v slovenských publicistických textoch na pozadí medzinárodnej politiky zameranej na inkluzívny/ rodovo vyvážený jazyk. In: Slovenská reč. (2021) roč. 86, č.3
Kotthoff, H. & D. Nübling: Genderlinguistik. Eine Einführung in Sprache, Gespräch und Geschlecht. (2018)
Cviková, J. et. al.: Analýza významu a možností používania rodovo vyváženého jazyka. (2015)
Samel, I.: Einführung in die feministische Sprachwissenschaft. (2000)
