Zjednodušene povedané, ide o vytváranie predstáv o určitých ľuďoch, ktoré je často emocionálne zaťažené. Stereotyp je subjektívny obraz, ktorý nie je vytvorený na priamych poznatkoch. Pod stereotypizáciou rozumieme zovšeobecňovanie, kategorizáciu posudzovaného. Mnohí si mýlia slovo stereotyp s predsudkom. Nejde o synonymá, avšak predsudok ako často neopodstatnená predstava zohráva veľkú úlohu pri vzniku stereotypu.
Stereotypy môžu byť záporné, aj kladné. Často si ani neuvedomujeme, že naše správanie a konanie podnecuje a ovplyvňuje práve stereotyp.
Pod stereotypmi si však nepredstavujme len vytvorenie názoru o národných povahách či menšinách. S určitým druhom stereotypizácie sa stretávate denne. Ide o stereotypizáciu muža a ženy. Obaja majú definované určité charakteristické znaky a v spoločnosti je stále zažitá predstava, že tento model je zostavený na základe pravdy. Pokiaľ sa muž vymyká svojmu stereotypu a žena svojmu, okolie ich začne kriticky posudzovať. Iste, môžeme mať napríklad v tomto prípade pocit, že niektoré stereotypy sú pravdivé, odpozorované zo skutočného života. To si však nemýľme so stereotypom - to sú vlastnosti, ktoré vyplývajú z mužskej a ženskej podstaty, z našej prirodzenosti.
Prečo sú stereotypy nebezpečné? Ako sme už vyššie uviedli, vznik stereotypu, teda určitej predstavy sprevádza často určité subjektívne emocionálne zaťaženie, ktoré nemusí byť vždy iba pozitívne. O tom si povieme v nasledujúcich riadkoch.
Rozlišujeme dve základné kategórie stereotypov, ktorými sú autostereotyp a heterostereotyp. Pri autostereotypizácii vytvárame stereotypy o vlastnej komunite, o spoločnosti, v ktorej žijeme my sami. Identifikujeme sa v rámci určitej skupiny. Autostereotypizácia posilňuje našu vlastnú sebaúctu. Pri heterostereotypizácii ide o hodnotenie a vytváranie obrazov o cudzej skupine ľudí. Máme tendenciu hodnotiť cudzie horšie, ako vlastné.
Autostereotypizácia je vlastne spúšťač heterostereotypizácie a naopak - posudzovanie vlastnej skupiny môže viesť k okamžitej reakcii na našu skupinu cudzou, alebo naopak, vytvorenie stereotypu o našej identite vedie k vytváraniu stereotypov cudzej skupiny a začína sa nekonečný kruh stereotypov, ktorý nemá konca.
Negatívnym javom pri vytváraní stereotypov je skutočnosť podložená výskumom Patricie Devine, profesorky psychológie z univerzity vo Wisconsine, že celý proces stereotypizácie je automatický a teda ťažko kontrolovateľný a ovplyvniteľný.
Existujú dva možné dôvody, prečo škatuľkujeme: prvým je, že sme leniví premýšľať, alebo nemáme danosti posúdiť niektoré veci objektívne, s nadhľadom. Preto si náš mozog vytvára tzv. mentálne skratky, ktorými sú stereotypy. Funguje to jednoducho: ak človek patrí do mojej sociálnej skupiny, všetko je v poriadku. Ak nepatrí, je cudzí. Automaticky sa vytvorí neopodstatnený obraz, stereotyp o druhom človeku.
Susan Fiske z Princetonu skúmala aktiváciu stereotypov v mozgu. Zaujímavým zistením je, že keď sa výskumná vzorka respondentov dívala na obraz príslušníka inej rasy, aktivovalo sa mozgové centrum, ktoré je, okrem iných, spojené s pocitom strachu a úzkosti.
Ako je možné vyhnúť sa stereotypom, keď sú automatické? Riešením je získať uvedomelú kontrolu nad predsudkami a stereotypmi, preniesť sa cez ne a vytvoriť si na základe skutočnosti vlastnú úsudok o situácii, človeku alebo skupine ľudí.
Pokiaľ sa chcete naučiť ovládať stereotypy a nepodľahnúť predsudkom, nepôjde to zo dňa na deň. Ide o postupný proces sebazdokonaľovania.
Ako začať proti predsudkom bojovať:
Zamyslite sa a zapíšte si, aké máte najčastejšie predsudky vy sami a aké vaše najbližšie okolie.
Zamyslite sa, či ste sa už niekedy predtým snažili zbaviť sa predsudkov a stereotypov. Ak áno, kde nastal problém? Skúste mu tentokrát predísť, alebo ho odstrániť.
Dôležité je uvedomiť si, že v súčasnosti je autoritou pri vytváraní a udržiavaní stereotypov reklama a médiá, ktorým sme dali nad našou spoločnosťou obrovskú moc. Riešením pre pochopenie mediálneho obsahu je získanie kompetencie, ktorú nazývame mediálna gramotnosť. V súčasnej dobe je rovnako potrebná, ako nám dobre známa čitateľská gramotnosť. Len keď vieme identifikovať, aké posolstvo a s akým zámerom sa nám snažia médiá odovzdať, len vtedy sa vieme vyhnúť tomu, aby mali nad nami pri vytváraní a udržiavaní stereotypov moc. Osvojme si teda kritické myslenie a schopnosť objektívne, bez predsudkov a s nadhľadom nazerať na druhých, čím môžeme pozitívne ovplyvniť aj ľudí v našom okolí a podporovať odstraňovanie negatívnych stereotypov.
