"Zažila som niečo podobné, pred pár rokmi. Bola som sa na socialke sťažovať na chlapcovho otca, ktorý ubližoval dieťaťu. Žila som s nimi. Kvôli tomu, aby chlapcovi otec neubližoval. Na socialke mi povedali, že pokiaľ chlapec nebude mať viditeľné rany a stopy násilia, tak nič robiť nemôžu, hoci vedia, že otec chlapca pije. Matka sa o chlapca nestarala. Bývala v inom meste. Chlapec bol zverený otcovi a nikto neskúmal v akých podmienkach to dieťa žije. Tak, že som to zažila. Chlapec už bude mať 18 rokov a jeho otec si minulý rok zobral život. Žila som s chlapom v alkohole 1O rokov kvôli tomu, aby neubližoval dieťaťu. Nečudujem sa už v našom štáte ničomu. Len mi je ľúto deti, ktoré nemajú to šťastie, aby ich niekto uchránil.
Ja som s tým chlapcom ostala. Na súde po smrti chlapcovho otca, chlapcova matka povedala, že ona má doma deti dosť, že ona ho nechce. Hoci mal chlapec 16 rokov. Hoci som ani chlapcovi a ani jeho otcovi nič nebola, povedala som na súde, že chlapca nedám. Keďže sudkyňa videla, že chlapec rastie normálne, tak mi ho nechali. Takže, bývam síce v dome, kde mi nič nepatrí, starám sa o dieťa, ktoré nie je moje, ale nemenila by som to. Chlapec (hovorme mu Peťo) je slušný, je druhák na strednej škole a učí sa na vyznamenanie. Takže som šťastná. Keď žil jeho otec, tak prepadal z troch predmetov na pol roka a po otcovej smrti, mal na konci roka 2 trojky. Takže som "šťastnou mamou" už 11 rokov.
Nie som nič a nikto. Ja vôbec neviem, čo by som mohla ponúknuť. Ale ak by niekto potreboval pomoc, alebo niečo, čo je v mojich silách, tak veľmi rada. Nič som v živote nedokázala. Ochránila som len dieťa a dala som mu to, čo nemal od vlastných rodičov, ale za to mám od Pána Boha to, že Peťo je slušný, dobre sa učí, snaží sa pomáhať ľuďom ako mi hovorila jeho triedna profesorka. Veď v podstate, to je to hlavné.
Otec sa mu minulý rok v novembri obesil. Našiel ho Peťo. Obesil sa v šope. Volala som záchranku a volala som hneď môjmu bratovi, že čo sa stalo, nech príde zobrať Peťa k nemu. Brat má 3 chlapcov. Zobral Peťa na 3 dni. Pre dieťa to bol šok, hoci od mája sa nám otec vešal každý večer. Podrazával si žily a behal s lanom na krku. No a náhodou sa mu to podarilo.
Keď Peťo prišiel po 3 dňoch od môjho brata, tak prvé čo mi povedal bolo: "Mami, bude nám lepšie. Už s nikým sa nebudeš biť, nik ti nebude nadávať." Takže zobral to ako vyslobodenie. Matka záujem nemala a ani nemá a ani Peťovi súrodenci. Oni majú zas iných otcov. Matka ani neplatí a od smrti otca nedostávam na neho od matky, ani od štátu peniaze. Mala som ísť exekútorovi, ale veď ona má ešte 2 malé deti. Tak som to nechala tak. Peťo poberá sirotský dôchodok 140 a ja mám invalidný 26O eur. Rodinné prídavky a ja mám ZŤP. Máme sa dobre. Takže neviem, či je o čom písať, alebo sa chváliť. Ľudia majú oveľa horšie príbehy."
(dôvetok)
Postavy, mená, opisy miest sú zmenené. Jediné čo som nemohol (nechcel) zmeniť, je meno. Tamara ďakujem.
