Miesto pre vašu tvorbu. Staňte sa súčasťou komunity
Mario Laššo

Mario Laššo

Bloger 
  • Počet článkov:  11
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Verejnosť ma skôr pozná pod pseudonymom "Mário Lagaliano". Som milujúci otec, občiansky aktivista, spoluzakladateľ Ligy Otcov a bývalý člen Prezídia Rady pre práva dieťaťa / Slovenská republika.Som človek snažiaci sa o spravodlivosť, rovnoprávne rodičovstvo, spolupatričnosť spoločnosti v prospech samotných detí a ich práva na OBOCH zodpovedných a milujúcich rodičov. Zoznam autorových rubrík:  DieťaRodinaŠtát

Rodina

Nezmyselný "ego" box

Mario Laššo

Nezmyselný "ego" box

(poeticky o nepoetickom)Žiadny rodič nie je dokonalý. Už tobôž nie odlúčení rodičia (rozvedení manželia, bývalí partneri - stvoritelia živých buniek, tvorcovia lásky, kedysi tak uctievanej a darovanej vzájomne tomu druhému. Možno len telesne, stačiac na to, aby v lone mamy začalo biť to malé srdiečko. Pri rozvode-rozchode si však neváha jeden z nich (ak nie obaja) navliecť boxerské rukavice a hájiť len svoje ego. Na začiatku bola láska predpokladom.. kde sa zrazu stratila?

  • 17. máj 2013
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 699x
  • 0
Usmiata slza

Mario Laššo

Usmiata slza

Už dávno sem chcem napísať niečo pekné. Doposiaľ som písal len o tvrdej realite otcov (rodičov), ktorí majú záujem o svoje deti po rozvode - rozchode. A uznajte sami, takéto písanie nie je med lízať.  Mám to šťastie, že na rozdiel od iných, som so svojím dieťaťom. Aj keď obmedzene. Po období keď som dieťa vôbec nevidel. Po prežití "syndrómu zavrhnutého rodiča", ktorý stále visí nad niektorými rodičmi ako Damoklov meč. Rodičmi, ktorí sa napriek príkoriam snažia o spoločnú výchovu a starostlivosť svojich ratolestí.

  • 1. nov 2012
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 585x
  • 1
Ponožka hodila šestku

Mario Laššo

Ponožka hodila šestku

Pred nedávnom som si spomenul na jedného pána ktorý chodil pred náš panelák pravidelne každý druhý týždeň. Presnejšie každú druhú sobotu. Vyzeral ako turista ktorý ide na krátku dovolenku. Na dovolenku niekam blízko, a popritom ďaleko. Tam kde niet nikoho. Kde je kľud a bázeň. Nepotrebujúc ani more, slnko a servis hotelového personálu. Teda aspoň mne tak pripadal. Taký čudák. Tichý so smutnými očami a slušným pozdravom, ktorého si vždy so záujmom priateľsky očuchal aj náš psík, keď som ho vonku venčil. Cestoval vraj z Ostravy. Stretol som ho aj pre Vianocami v pľuhavom počasí. Chodieval na návštevu. Zvláštnu návštevu.

  • 29. aug 2012
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 6 865x
  • 10
SkryťZatvoriť reklamu