Skalopevnosť stĺpov klenby nebeskej....
prostá krása skalných kvietkov,
životodar lesnej zelene,
i prírody kras k pokore nás pozýva.
Tretia dcéra koloritu zeme
zrastom je života a mŕtvosti.
Pre bytie zmiera budúcich,
ona hodná žiť, hľa líha v hrob,
by slnce jarné vzkriesilo jej kosti.
No netrúchli pred zánikom, lež
st'a svätica peje pieseň leta babieho,
v najkrajšie sa odievajúc farby,
a pred verdiktom smrti,
chveje sa prečudesne šelestom stromov.
Vie, z jej prachu vzkypí život nový...
V ľaku pred skazou
daruje svoje imanie,
všetko, čo lopotne v chlade jari,
v páli leta uchránila...
Nikomu neprivrie,
sála láskou poludňajšieho slnka,
bo šípi, čo ostane - to ničota zmárni...
JESEN tys' pre pokolenia, pre veky
nielen prameň dychu, lež i umnosti...
On tebou zdeluje nám skutočnú pravdu:
V cintoríne černejú sa hroby,
kde pošlých cítiť kosti,
poznáš, že človeka nekončí sa život
smrtnou jeseňou,
lež v splne povstane k vecnej jari.
