Skostnatená organizačná štruktúra samosprávy, prameniaca ideovo aj personálne ešte z dôb totality, prežíva úpadok a zubami-nechtami sa snaží prežiť – aj v Babíne. Pohodlné 4 roky sa končia, treba ľudom ukázať, čo sme urobili a robíme to chvatom, teraz pred voľbami. Práca chvatná, málo platná, jak dedo vravievali. Plátame cesty, školy, škôlky, fotíme ich fasády a tlačíme ich na predsádkach obecných novín – a tie sú kameňom úrazu, zneužité obecné plátky. Ako za socíku. Noviny v Babíne sú platené z podielových daní produktívnej populácie Babína. Je to verejné médium, ako napríklad facebook, kde každý má právo požiadať o uverejnenie svojich myšlienok. V Babíne sa už tri roky potichu šijú pikle, ako nenápadne zbúchať 13 veterných turbín popod nos zaneprázdneným občanom. Keď nešikovnosťou jedného „hráča tímu“ presiaklo echo za dvere obecného úradu, spustila sa lavína nevôle občanov. Obulo sa do toho občianske združenie, povznikali ďalšie ako reakcia na totálnu aroganciu moci, akú Babín nezažil asi od čias kráľa Oravy s podobným priezviskom. Prosili, hrozili, žiadali a nič, MOC nemo mlčí a chce prestáť voľby ako pštros s hlavou v piesku. Ale plebs ostro sleduje (s)chovanie sa mocipánov. Nesporne vníma čachremachre v urbári, pamätá nevýhodný prevod vodovodu, spackané financovanie projektov ihrísk, školy či škôlky a úplnú nečinnosť i nedôstojné zastupovanie obce. Natíska sa otázka, kde boli tí, čo mali obec kontrolovať, a kontrolovali ju i finančne? Zeitgeist nie je slepý, nemo drieme v hneve každej ohrdnutej starenky, čo chcela pomôcť s chodníčkom, uchádzača na post kultúrneho referenta, čo neprešiel, lebo nemal to šťastie ako starostov syn, teda – vodičák na bager. Všetci tí teraz vystrkujú rožky. Nemali by? Ja viem, je to nepohodlné. Škoda, sme v ľudovláde. Ej veru, aspoň raz za štyri roky. A preto žiadame odpočet činnosti. Od starostu i poslancov. Tí sa krútia a hľadajú spôsoby i dôvody, ako účet svojej činnosti nevystaviť, hoci to od nich pýta ich volič a prikazuje zákon... Radní sa vedia napajediť a školu prevetrať kvôli invektíve teenagera na facebooku, ale vôbec ich netrápi, že v regionálnych novinách porušujú paragrafy na ochranu dobrého mena svojich susedov, len preto, že tí sa opovažujú mať iný názor ako oni. Vôbec ich netrápi do očí bijúce rodinkárstvo a klientelizmus počas posledných štyroch rokov, ba od revolúcie. Orava bez vrtúľ priviala nový vietor do Babína. Slušne sme žiadali o verejný dialóg. Navrhovali sme termíny na výber. MOC nás moc ignorovala, tak sme sa rozhodli zrežírovať si diskusiu sami. Prišla celá Orava. Aj investor, starosta a až dvaja z 9 pozvaných poslancov. No tí po hodine nepríjemných otázok demonštratívne utiekli. Regionálne i národné noviny reagujú (Oravec, SME), chceli sme teda aj ostatných Babínčanov zasvätiť do výsledkov diskusie. Korektne sme žiadali o uverejnenie článku v obecných novinách. Odpoveďou bolo: „Veď si zaplaťte svoje“. Trochu odvážne od syna starostu, editora verejných obecných novín. Volali sme o pomoc ombudsmana, NKÚ, no nič MOC. Zamrzelo nás, keď sme v tých istých obecných novinách, kde akosi stále nebolo pre nás, dane platiacich Babínčanov miesta, našli článok predsedu Slovenskej asociácie pre veternú energiu (SAVE). Predsedu SAVE sa náš investor, ktorému podľa jeho vlastných zdokumentovaných slov TV Oraviou nejde o nič iné ako o bohapustý zisk, ani nepovažoval za potrebné osloviť. Reku, či a za čo môže uverejniť jeho článok v predvolebnom období v našej dedinke. Veď načo, na frigu? Typický bratislavizmus á la Babín. Posledný klinec do rakvy zatĺkli pomazané hlavy Babína uznesením č. 7/2010, kde odpovedali na žiadosť petície, ktorú podpísalo 300 obyvateľov Babína tak, že znovu potvrdili platnosť uznesenia spred troch rokov, citujem: “Potvrdzujú žiadosť firmy FRIGO na stavbu veternej elektrárne v obci.“ Amen. Mocipáni zas a znovu potvrdili svoje krátkozraké: “hamty hamty, ať mám víc než tamty“, alebo žeby „ ať to stojí, co to stojí“ ? Nám nezostáva nič iné ako Viva la revolución a výzva všetkým Oravcom (aj v Oravsku č. 42 na 3. strane). Voči tak hrubozrnnej arogancii moci nám nezostáva nič iné, ako v Babíne klopať od dverí k dverám a zbierať podpisy tých, ktorí ešte stoja na strane rozumu a nechcú na neďalekých kopcoch nad Babínom kovové monštrá elektrárne. Dobrú noc a veľa šťastia... Orava... Peter Laťák
