Kvôli zaujímavostiam, ktoré niekedy nevidíme, lebo sú domáce, hodiny cestujeme za takými istými zámkami, kaštieľmi a zátišiami aké mame rovno pred prahom. Napadlo ma to práve dnes. Dnes, keď vidím veľa rodín richtovať sa na zahraničné dovolenky a ja mám pocit, že veď my všetci tu žijeme v dovolenkovom raji. Kraji plnom pekna. Práve dnes na horách nám horia jánske ohne. Aj u nás v Babíne horeli. Okolo nich mlaď jak za starých čias. Naši dedovia verili, že bujarosť mládencov a vysoký jánsky oheň pomôže úrode. Naše staré matere verili, že jánske byliny sú najliečivejšie. Nevedeli len to, že to nie je zázrak, ale dôsledok zvýšenej gravitácie mesiaca, ktorý je v tom ročnom období najbližšie k Zemi. Ohrievajúc sa dnes pri jánskom ohni pri mladých z Babína som si spomenul na zaujímavú nedávnu myšlienku z úst Jána Fígeľa. Moderný lokálpatriot má pod pazuchou notebook ale stále odeté súkeňáky.
Hviezdoslavov Kubín
Táto myšlienka ministra dopravy ma napadla aj pri dnešnom počúvaní hodnotenia mladých recitátorov na Hviezdoslavovom Kubíne. Žiaci zo ZŠ Babín rovnako zápolili o recitálne trofeje. Bol som ich podporiť prítomnosťou. V súvislosti s touto ideou sa mi vynoril jeden obraz z hodín literatúry. Akýsi zahraničný pisateľ povedal, že keby Hviezdoslav žil za svojho času čo i len v Nemecku, alebo Francúzsku, určite by dostal Nobelovu cenu za literatúru. Veľké národy si vedia oceniť svojich novátorov a tvorcov. My sa ich doceniť ešte potrebujeme naučiť. Na Orave máme nielen celoslovenskú príťažlivosť – odkaz Janka Paľovie v podobe Hviezdoslavovho Kubína, ale i iné. Myslím tým na menej osobný pomník jedinečnosti oravskej pracovitosti, ako je ten Hviezdoslavov monument z básničiek. Myslím tým betónovú bránu oravského mora – Oravskú priehradu.
Oravská Eiffelovka
V rámci protipovodňových školení sme ako starostovia absolvovali obhliadku útrob priehradného múra. Keď sa človeku z času na čas pošťastí prefrčať po ceste na priehradnom múre nazdáva sa, že šoféruje po jednoliatom kuse betónu. Až doposiaľ som si neuvedomoval, že pod kolesami máme úchvatnú spleť chodieb, štôlní, prieduchov a tesnených spojov. V horúci letný deň Vás pri vstupe do betónového labyrintu priehradného múru najskôr privíta chladničková teplota a vysoká vlhkosť vzduchu. Všetko je tak studené, betónové. Máte pocit, akoby ste vstupovali do jaskyne, alebo nukleárneho krytu. Odtlačky malých drevených doštičiek, foriem na odlievanie betónu prekvapujú neuveriteľnou prácnosťou, ktorú museli do stavby priehrady vložiť naši dedovia. Hodiny a hodiny, týždne až mesiace trvalo šalovanie každého z nespočtu betónových megablokov. Zaujalo ma, že celé toto staviteľské dielo je zošrobované z obrích kusov betónu, tie sú izolované klasicky ílovou hlinou a pružené dubovým drevom. Staré technológie, usilovná práca a stojí tú – pýcha Oravy. Verte či nie, o pár desaťročí bude z našej priehrady miesto, kde sa tí zahraniční turisti budú chodiť kochať na historickú priemyselnú stavbu. Presne tak ako my dnes chodíme obdivovať Eiffelovku. Oravci, pozývam Vás na zaujímavú dovolenku, na dovolenku k Vám domov.
