Uvedomujúc si tieto parametre obce, sme sa temer pred rokom rozhodli ovplyvniť smerovanie aj v tomto mikroštáte v horách. Je dôležité si uvedomiť, že zmena ako psychologický proces je náročná na niečo, čo môžeme nazvať mentálnou energiou. Najbližším prirovnaním by jej bola možno ľudská pozornosť, napätie nervovej sústavy.
Ak chceme v spoločnosti dosiahnuť zmenu, potrebujeme pracovať s tými jedincami, ktorí sú najvnímavejší a najprístupnejší pre zmenu. Sú motivovaní progresom, chcú dosahovať ciele a pre svoju ambíciu sú schopní prebudovávať a majú na to silu a hlavne veria si. Takýmito ľuďmi sú v skupinách ako je štát, mesto či obec, takýmito ľuďmi sú mládežníci.
Práve pre tieto dôvody malo a má zmysel, pre nás, ľudí, ktorí chcú napomôcť posunu vpred, má nesmierny význam venovať potenciál práve im, mladým ľuďom. Z toho titulu sme sa rozhodli ako realizátori projektu Rés pública v našej Podmagurskej kotline oslovovať cielene mládež. Darilo sa! Mladí chodili na happeningy, ako sme nazývali špeciálne udalosti s tvorivými dielňami. Mladí rovnako chodili na pracovné stretnutia, kde bolo treba tvoriť a generovať nápady, alebo aspoň zamýšľať sa nad tým, ako by sme to tu vlastne chceli vidieť o páru rokov. Od nesmelých začiatkov s prirodzene vyššou účasťou sa vytvorila skupinka skalných, ktorí niesli pochodeň počas všetkých mesiacov až sme doklusali do finišovej rovinky vo Vasiľove na finálnom krstení Akčného plánu práce s mladými v Podmagurí.
Celkový pocit z projektu, z jeho ducha je u mňa fantastický. Bola to malá revolúcia v štáte Babín a teraz môžeme stavať na novom smerovaní. Podobnú podporu občianskeho uvedomenia sme sa snažili vzbudiť aj v Hruštíne a Vasiľove, kde sa nám to takisto podarilo do určitej miery . Čo je na tom však to najhodnotnejšie je skutočnosť, že nie som sám, kto jasne vidí, že naša Rés públika od Intendy je len a len malý začiatok niečoho veľkého a širokospektrálneho. To treba silno podčiarknuť. Rés públika bola zažatím zápalky, bola rozpočatím prebudenia džina občianskeho:“Liberté, égalité, fraternité ou la mort!“ Jaké výrečné! Áno, džin republiky sa nechcene, ale predsa prebral. Prebral sa a teraz strežie. Vďaka za to, že sme smeli byť pri tom.
