
Ako vietor
letí medzi nami...
Nikto nevie
kedy, odkiaľ, kam...
Chýba...,
keď ostaneme sami,
v bezvetrí,
obrazy,čo ukradi im rám...
Ako vietor
preletela dlaňou,
len srdce píše o nej rým...
V spomienkach
vždy sa vráti za ňou
a ona odveje
z nás smútok zím...
Do dlaní si ju schovám,
nech nestratí sa ani kúsok z nás...
do očí pozriem sa ti znova,
až keď príde správny čas...