
Prázdne dlane,
na pleciach kríž,
čo osud dal mi...
tma a tiché prázdno.
Beztak, láska,
mám Ťa pred očami...
ako mi vravíš:
„neboj sa mi...,
veď aj vonku vietor fúka."
potom mi slzy zotrie
Tvoja ruka,
s úsmevom sa spýtaš:
„čo to tu púšťaš za parašutistov?"
a ja sa znova cez ten smútok
musím smiať...bezo slov.
Vidím Ťa tu stále
pri mne stáť...
Strážiš všetky moje nádychy,
na srdce udieraš mi
bielym krídlom z peria,
nech bez Teba
vo mne ďalej bije...
Slzy so smútkom znovu pre Teba
sa v očiach zmieria ...