Na svitaní...

Bez jediného slovasi ma opustila,ako vietorutiekla si z dlaní...po troch rokoch,na svitaní...Iba pár ránnechalas na rozlúčku,nech spomínam...Viem, už viem...,nevrátiš sa s lastovičkami po zime,neuzriem ťa v dúhe po daždi...Možno ma ten pocitstraty zavraždí,pod nohami ukradlas mi zem,no ver, že plakať nevládzem!Ešte počujem ťa v ozvenekrokov poslednýcha keď i tá dozneje,nadýchnem sa z hĺbky duše,ako prvý raz...Naplním to prázdno,obviažem si rany,odznova spustím čas...dnes ráno na svitaní...