Posledná rozlúčka,
posledné slová.
V slzách je horúčka,
v kvapkách sa schová.
Zima sa zakráda,
usádza v duši.
Zisťuje nerada,
čo dlho už tuší.
Vlak dávno na koľaji
život jej preťal.
Kto chce, lásku utají,
aj keď by nemal...
Rozhodol za seba
i za hviezdy v nebi.
Rozhodol... "bez teba",
lepšie než keby...
skúška hviezd nevyšla
a bolo by prázdno,
a tak preč odišla...
Padala na dno...
Po slovách, čo čakala
tisíce nocí.
Po nich len plakala,
plakala, hoci... by nemala....
Spravil chybu...
za chyby sa platí.
Ľady sa hýbu,
kto ticho je...stratí.
Škoda, že rozum
vyhral nad citmi.
Teraz len slzy
padajú v prítmí...
"Buď šťastná Nepriznaná,
ktorú som schovával,
ktorej sa obával...
A nikdy nebuď sama...
buď stále tá istá mladá dáma...
Ja z diaľky budem sa dívať,
z diaľky ďalej len snívať
a zbabelo pozerať do zeme...
Hlúpo sa báť, čo by sa stalo...
čo my nevieme....
Budem hľadať zámienky,
aby otupil som spomienky...
Zdiaľky sa budem dívať...
ako sa máš a či si živá...
I keď dlho sa mi o tebe sníva
ja radšej budem ďaleko.
Neskoro som povedal,
neskoro som slová dal..."
zaznelo len do ticha...
stratil čas... tak utícha.
Vlak dávno zložil závory,
a odišiel do večnosti.
Kto bránu srdca otvorí,
ten vo vnútri sa uhostí...
ten navždy vrastie do kostí...
I keď ujde pred šťastím,
v srdci stopa ostáva,
ten kúsok srdcu privlastním,
ten slzy stále zastáva
a ony pri tónoch padajú,
cestou líca po tvári.
Soľ a smútok dávajú,
každému oku na tvári.
Priveľa rozumu,
priveľa strachu,
bolo v tej láske,
čo plače tu v prachu.
Nemohla povedať, čo v piesni sa spieva...
Nemohla spraviť, to, čo tak chcela...
Každý mal iné opraty v rukách,
ona len čakala,
čakala v mukách.
No pomaly viečka stratili silu
a musela prestať čakať na chvíľu,
keď Boh vysliší jej veľké prianie,
bol to len sen,
len jej plaché zdanie...
Kto miluje,
ten ma tú silu,
povedať slová
a nezmeškať chvíľu...
Ten bojí sa,
že všetko stratí,
a tak sa ponáhľa...
veď čas sa mu kráti.
Iný len zbabelo
mlčí a hrá sa...
so slovami, v ktorých
nemo spí krása.
Falošná, chabá láska,
čo bolí...
tú si len hlúposťou
opitý zvolí...
Sebec, čo mení osudy ľudí,
a pritom sa nepýta,
či dobre ich súdi.
Rozhodol za seba,
i za hviezdy v nebi.
Rozhodol "bez teba",
tak srdce...už nebi!
