
keď sa motýľ vráti do dlaní,
keď ma viac láska nezraní.
Zobuď ma...,
až keď nájdeš vhodné slová,
keď stretneme sa znova...
dovtedy chcem spať.
Zobuď ma...,
až keď budeš tu pri mne stáť,
keď budeš vedieť, čo povedať
a ticho, ktoré kričí prerušíš.
Zobuď ma...,
až keď mi slzy zotrieš, osušíš
a pochopíš, že nechcem čakať,
či bude svietiť slnko, či sa zmrákať.
Zobuď ma,
až keď prestanem mať chuť plakať,
keď budem mať dôvod sa smiať...
Snáď ma zobudíš,... snáď,
no dovtedy budem sama spať...