Druhý deň vo Vatikáne

Tento maličký mestský štát netreba snáď nikomu zvlášť predstavovať. Domov katolíckej cirkvi i jej hlavy - pápeža. Umiestnený v srdci Ríma a skrývajúci jedno z najväčších bohastiev ľudstva. To, čo je dostupné oku z zvonka je len zlomok toho, čo sa ukrýva vnútri. Veď posúďte sami. Počas mojej návštevy Ríma som si tento unikát skutočne nemohla nechať ujsť.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (7)

Námestie sv. Petra je známe zrejme po celom svete. A k nemu patrí neodmysliteľne aj švajčiarská garda, ktorá ochraňuje pápeža. (ospravedlňujem sa za zníženú kvalitu, ale boli ďaleko, tak som zoomovala :))

Obrázok blogu



Aj tu je potrebné prejsť detektormi kovov. A hoci sa tu tvoria rady, tiež postupujú rýchlo. Detektory sú až štyri a v podstate sa čaká iba ak príde nejaká väčšia skupina turistov. Tých tvoria najviac angličania, američania, japonci a nemci. Aspoň podľa jazykov, ktoré sa tu najviac ozývali. Nevyhnutné je prispôsobiť oblečenie najmä v lete. Je neprípustné nemať zahalené ramená a nohavice či sukne vyše kolien!!! Bez splnenia požadovaného oblečenia vstup do vyhradených priestorov nebude povolený. Dbá na to niekoľko príslušníkov spmínanej gardy, ako aj policajtov.

Ešte pred vchodom do baziliky vás neminie pohľad na balkón, z ktorého dáva pápež každoročne celému svetu požehnanie urbi et orbi. A z tohto pohľadu je dokonca ešte aj doslova "osvietený".

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
Obrázok blogu



Pravdupovediac, bazilika je skutočne nádherná. Je to najväčšia bazilika na svete, čo sa týka rozlohy a majestátnosti. Tu ponúkam niekoľko záberov z jej vnútra. Vstupné sa neplatí za jej prezretie, ale zloženie čiapky je nutnosť. V bazilike je množstvo ľudí, ale bez problémov je možné si ju pokojne celú prezrieť bez akéhokoľvek časového obmedzenia.

Obrázok blogu



Obrázok blogu



Obrázok blogu




Medzi najčastejšie ciele návštevníkov a pútnikov patrí socha sv. Petra, na ktorého hrobe je celá bazilika postavená. Vedú k nemu síce schody, ale vchod je ohradený. Dokonca nie je možné ho poriadne ani odfotiť, keďže je obložený sviečkami, ktoré vám všetky fotografické pokusy o ostrú fotku maria. Ja som skúšala každý jeden mod, ktorý na foťáku mám, ale nepomohlo nič. Tak aspoň že tá socha sv. Petra sa podarila. Ľudia stoja v krátkom rade na to, aby sa mohli buď dotknúť jeho nohy alebo ju pobozkať. V dôsledku toho je pravá dolná končatina úplne vyhladená.

SkryťVypnúť reklamu
Obrázok blogu



Ďalší pútačom je Michelangelova Pieta. Je to jedno z najpôsobivejších diel, ktoré vyšlo z rúk vtedy ešte len 25-ročného majstra. Keďže pred niekoľkými rokmi ju jeden z návštevníkov kladivom poškodil, socha bola reštaurovaná a v súčasnosti je chránená nepriestrielným sklom a ohradená v okolí asi 10 metrov. Napriek vzdialenosti sa však necháte očariť duchom, ktorý z nej vyžaruje.

Obrázok blogu



V jednej z vedľajších chodieb vedúcich do múzea je vytesaný zoznam všetkých pápežov spolu s rokmi ich pôsobenia doplnený už aj o zosnulého Jána Pavla II. Jeho hrob je možné navštíviť. Neviem však či je tam vstupné, lebo tam bola práve rada asi na hodinu a to ma odradilo, keďže som už mala za sebou dosť náročný a hlavne horúci deň. A vstupné je väčšinou uvedené až pri vchode.

SkryťVypnúť reklamu
Obrázok blogu



Do kupoly baziliky som sa však pozrieť šla. Vstupné je delené na to, či chcete ísť po schodoch (4 eur) alebo výťahom (7 eur). Pred vchodom je však upozornenie, že ak aj pôjdete výťahom, čaká vás ďalších vyše 300 schodov (presné číslo si už nepamatám, ale dá to poriadne zabrať aj mladému človeku), čo by mali zvážiť hlavne starší a ľudia so srdcovými problémami. Pôvodne som si myslela, že to je len výstup do vnútra kupoly, kde som videla ľudí aj zvnútra baziliky. To bol však veľký omyl. Okrem toho, že už len pohľad je vhodný len pre tých, čo sa neboja výšok, lebo máte pocit, že ste neuveriteľne blízko (piestor na chodenie je široký niečo viac ako 1 meter), vás čaká výstup až na samý vrchol kupoly. Idete vnútri, pričom v stiesnenom priestore širokom asi 1 meter s naklonenými stenami ledva fučíte a dúfate, že najbližšia zákruta je posledná. Kde tu je nejaké maličké okienko so zábleskom denného svetla, ktoré je však vysoko, takže nevidíte, ako vysoko ste. A keď konečne dorazíte hore, ste síce unavený, ale ten pohľad na Rím na dlani stojí za to. Svedčí o tom aj množstvo podpisov na kamenných stenách.

SkryťVypnúť reklamu
Obrázok blogu



Zozadu je vidno aj do vatikánskych záhrad, ktoré nie sú verejnosti prístupné, naľavo sú vatikánske múzeá, ktorých súčasťou je aj sixtínska kaplnka.

A toto je pohľad na kupolu zo strechy baziliky. Aby bolo jasné, vyjsť sa dá až na vrchol kupoly, teda spodok vežičky.

Obrázok blogu



Do vatikánskych múzeí je vstup z bočnej strany Vatikánu. Ak to neviete, prejdete sa hore dole ako ja. Otvárajú sa o 8:45, to je však už vatikánsky múr lemovaný zástupom ľudí v dĺžke asi 2 km, a vás čaká 2-3 hodinové posúvanie sa na ostrom slnku. Šiltovka, čiapka, slnečník a dostatok vody je absolútna nevyhnutnosť. Treba si aj skontrolovať, kedy sú múzeá otvorené. Od novembra do februára sú uzatvorené stále, ako aj počas katolíckych sviatkov. Vstupné sa platí 12 eur, pre študentov je zlacnené na 8 eur. Poslednú nedeľu v mesiaci je vstupné zadarmo. O tomto všetkom referuje aj tabuľa, ktorá je voľne prístupná zvonku vatikáskeho múra. Vnútri treba opäť prejsť detektorom. K možnosti je prenájom hlasového tlmočiaceho zariadenia, ktoré vás sprevádza po celom areáli. Upozorňujem, že nič vás nemôže pripraviť na nápor fresiek, malieb a architektúry, ktorá tu na vás čaká. Je to jedna prekrásna miestnosť za druhou a nie je možné za jeden deň absorbovať ani zlomok toho, čo tu na vás čaká. Všetko je to postupne dávkované a vám ostáva len mlčky v úžase prechádzať z jednej miestnosti do druhej.

Obrázok blogu



Obrázok blogu



Obrázok blogu



Obrázok blogu



Obrázok blogu



A toto je len zlomok toho, čo na vás vo vatikánskych múzeách čaká. Predstavte si miestnosť, ktorej všetky štyri steny aj so stropom predstavujú jeden obraz. Úžasné! Všetko ani nie je možné zachytiť, či už okom alebo fotoaparátom. Ja som sa snažila aspoň jednu dve miestnosti natočiť na video, ale je to len maličká časť toho, čo som videla.

Záverom je sixtínska kaplnka. Skrýva v sebe zvláštnu atmosféru. Požaduje sa, aby ste v nej boli ticho, a dokonca je tu aj zamestnanec, ktorý pri prílišnom hluku utišuje dav. Stojíte tam, a rozmýšľate, ako sa tu pred pár mesiacmi konalo konkláve a zavretí kardináli volili spomedzi seba nového pápeža. V kaplnke je zakázané filmovať a fotiť s bleskom. Jednotlivé výjavy vás obklopujú zo všetkých strán. Fotku odtiaľ nemám, resp. mám len rozmazané, takže zážitok mám len vo svojej ROMke. :))

Po múzeách sú rozmiestnené predajne suveníroch, kde môžete kúpiť skutočne všetko a hoci sú priamo vo vatikánskom múzeu, ceny sú porovnateľné so suvernírovými obchodmi v okolí, ako aj v Ríme. Preto ak si chcete odniesť pamiatku priamo odtiaľto a pochybujete na cenou, neváhajte! Nepreplatíte!! Na konci múzeí je časť, kde sú sprístupnené kópie listov pápežov v korešpondencii s rôznymi významnými osobnosťami histórie ako Abraham Lincoln, Galileo Galilei a pod.

Snáď sa mi podarilo aspoň trošku priblížiť atmosféru Vatikánu a dúfam, že ak vaše cesty zavedú práve sem, budete mať minimálne rovnaké pocity a nadšenie, aké zanechalo vo mne.


Laura Adamová

Laura Adamová

Bloger 
  • Počet článkov:  24
  •  | 
  • Páči sa:  0x

neprofesionálna blogerka - začiatočníčka Zoznam autorových rubrík:  Moje cesty okolo svetaSlovenskó, Slovenskó(nie)LEN PRE ŽENYSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Monika Nagyova

Monika Nagyova

275 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

717 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Lívia Hlavačková

Lívia Hlavačková

43 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

53 článkov
SkryťZatvoriť reklamu