História mňa - chovateľky siaha do ranného detstva. Doma sme všeličo - dlhšie, kratšie. Momentálne však u mňa dominuje korytnačka, ktorá sa už teší zdraviu tri a pol roka.
Maličké stvorenie, ktoré malo priemer panciera asi 3 cm, keď som ju priniesla domov. To bolo na začiatku. Vtedy tichučké, trochu plaché stvorenie sa začudovane pozeralo okolo seba. Napriek všetkým možných príručkám, kde sa odporúča prikrmovanie aj listami, surovým mäsom či bielkom, si tá moja zvykla na ráčiky a pelety všetkých druhov a veľkostí. Počas nasledujúcich troch rokov sme zažili všeličo, aj chorobu, kedy sme zašli k veterinárovi a dostala injekciu. A korytnačka rástla a rástla. Dnes má priemer panciera asi 20 cm, a dokáže krk natiahnuť až do 7 cm. Zásadne si jedlo vyberá, malé ráčiky nechce. A okrem toho zásadne popiera všetky mýty o pomalosti a tichosti. Funguje lepšie ako hodiny. Každé ráno okolo siedmej ma budí žblnkot vody pripomínajúci malé tsunami. To sa moja zelená stvora už prebudila a pýta jesť. Pláva o 106 a je schopná tejto aktivity aj hodiny. To už prebudí aj najväčšieho spachtoša. Má to však vymyslené. Ak sa nepostavím asi do 10 minút, začne posúvať kamienky, ktorých buchot je znásobený štrkotajúcich kamenných štrkom, ktorý je na dnes akvárka. Vtedy sa už s vypätím všetkých síl snažím postaviť a minimálne ju vybrať z vody, nech mám aspoň ešte malú chvíľu pokoj. Nestačí. Keďže je už dostatočne veľká a dokáže preliezť nohy stoličky na kolieskach, začne ich preliezať krížom krážom. Pazúrikmi samozrejme škrabe, čo je tiež nie práve príjemný ranný zvuk. To už ma skutočne donúti vstať.
K obľúbených zvukom patrí ešte nosenie umelého mostíka, ktorý si jednoducho vyloží na pancier a je schopná s ním hodiny "závodiť" z jedného konca na druhý (nezabúdme, že je vláčený po štrku, takže ďalšie plus k decibelom).
Keď je práve na suchu aby si pobehala, pomyslite si, že niekam zalezie asi rýchlosťou 10 cm za minútu, pdobne ako sú korytnačky vykresľované hlavne v animovaných filmoch (napr. disneyovská Snehulienka). OMYL!!! Toto zviera je schopné bežať tak, že ju nestihnete chytiť, hneď ako si vytýči smer. Dokáže sa schovať pod skrine, sedačky, za stôl, prechádza z jednej izby do druhej a nestihnete sledovať, ak jej nevenujete 100-percentnú pozornosť (samozrejme nie je rýchla ako napr. pes,ide mi o to, že to nie je pomalé, ledva sa hýbuce zviera:) ).
Okrem týchto vlastností nadobúda ak kopec zvykov. Naučila sa jesť z pohára, reaguje na všetky pohyby okolo seba, dokonca svojho času, kým ešte nebola taká ťažká liezla zvislo po sedačke. Okrem toho je výborný poslucháč pri učení. Tento máj sa budeme spolu "učiť" na moje štátnice, ktoré dúfam dopadnú dobre. O tom, aké je ťažké sa na sústrediť viac v článku Májové prekliatie.
