Je ťažké robiť slalom pomedzi valiace sa prúdy ničomu nerozumiacichturistov plus Francúzov, ktorí tam nejakou náhodou zablúdili. Čo náspritiahlo najviac bola reštaurácia Planet Hollywood, v ktorej výkladesa týčila triumfálne postava Arnolda Schwarznegera v role Terminátora.Nezabudla som sa pred ňou vyfotiť. Aj keď s kopou neznámych ľudí okolomňa. Ale nevadí. Hlavne, že ma je vidieť, že je vidieť nápis PlanetHollywood a postavu Schwarznegera. Ďalšou destináciou bola Sephora,známa sieť drogérií. Čo sa nám zdalo úžasné, bola možnosť všetko sivyskúšať. Máte tam testery na čokoľvek. Takže stačí prísť, namaľovať saa odísť. Nemusíte nič kupovať. Poviem vám, že si však predtým trebazapchať nos. Z rôznych vôní vás môže rozbolieť hlava.
Champs-Elyséesje aj najdrahšiou avenue v Paríži. Je miestom, kde je hádam najvyššiakoncentrácia značkových obchodov od Louis Vuitton, cez Dior, Channel,Lancel. Víťazný oblúk je zaujímavý a hlavne slávny. Máte možnosť hovidieť takmer v každom francúzskom filme. Okrem vyobrazení na ňom amožnosti vyviezť sa na terasu s výhľadom na avenue, kde si uvedomíteprečo toto miesto nazývajú "námestie hviezdy", vás prekvapí možno lenkopa áut.
Zo zasmradenej avenue sme sa vybrali na miestoviditeľnej modernej architektúry. La Défense. Obrovské sklenené veže,vybetónované námestia, človek sa cíti ako vo vedecko-fantastickom svetealebo ako na druhom konci sveta. Nový víťazný oblúk sa dá nazvať kópioutoho originálneho len ak máte cit pre kubizmus. Obchodné centrum vedľanám pripomenulo, že nám ostáva len jeden deň a treba myslieť nasuveníry. Tak sme sa potulovali hore-dole a nestačili sme sa čudovaťako je možné, že sa pod jednou strechou zgrupujú rôzne obchody. Zahralasom sa na tlmočníčku, nakoľko moji spolužiaci odmietali komunikovať vofrancúzštine zo strachu, že ich nikto nepochopí. Použila somaspoň za štipku svojich znalostí. Zistiť umiestnenie obchodu alebopožiadať o zmenu slovenských korún na vo vtedajšej dobe ešte francúzskefranky.
Večersme vyšli na Montmartre. Bazilika Sacré Coeur týčiaca sa vraj nanajvyššie položenom mieste Paríža, sa mi zdala akosi útulnejšia ako Notre-Damme. Možnoboli na vine aj tisíce sviečok zohrievajúcich chladný vzduch interiéru.Za bazilikou sme si kúpili zmrzlinu, ktorá nie a nie sa roztopiť.Rozdiel oproti slovenským zmrzlinám tečúcim vám po rukách. Prešlisme námestím Place de Tertre, kde vás desiatky umelcov oslovujú:"Portrét?"
Keďže známy, kedysi vykričaný, Moulin Rouge jeneďaleko od Sacré Coeur, nenechali sme si ujsť príležitosť pokochať saním. Okrem toho, keďže sa medzitým zotmelo a prostitútky vyliezli doulíc, chalani mali obrovskú radosť obdivovať ich a híkať nadnimi. Moulin Rouge nebol niečím extra vedľa všetkých sex shopov apeep-show. Nuž, proti gustu žiaden dišputát.
Noc na hoteli bolatvrdá. Moje oči vyjadrili svoj nesúhlas so šošovkami sčervenaním, takžesom vyzerala ako sestra angorského králika. Spolužiaci sa rozhodli opiťsa a vystrájať. Niečo po polnoci som sa zobudila na úder do hlavy.Opitá spolužiačka sa hodila na posteľ. Super!
Pred odchodom zParíža sme navštívili Versailles. Dekorácia limit gýčovitá mi lenpripomenula aké krásne zámky máme na Slovensku. Záhrada sa však nedalaporovnať s ničím, čo som doteraz videla. Krásne zastrihnuté živé ploty,palmy v črepníkoch, žiarivé farby kvetov, fontány, antické sochy.Dokázala by som tam stráviť hodiny a keby len hodiny, aj dni...
Bolotreba sa vrátiť. Naspäť domov. Na Slovensko. S opuchnutými očami,dolámaným chrbtom (v autobuse sa nedá spať pohodlne), ale hlavou plnousuvenírov, som sa dovalila domov. Brat mi v momente vtrhol do izby."Tak ako bolo... Rozprávaj." Ako som rozprávala, vybaľovala somdarčeky. Prívesok na kľúče v tvare Eifellovky, malá soška Eifellovky,tričko, krátku šatku aj dlhú šatku a pečivo. Pečivo mi pripomínalo našedukátové buchtičky, ale v jemnejšej forme.
Až o 8 rokov neskôr,keď som sa nasťahovala do Paríža, som objavila detaily. Čudnápostavička, ktorú predávali pod Eifellovkou bola Barbapapa, postavičkaz francúzskeho kresleného seriálu. Pečivo, ktoré sme s bratom zhltli vrámci niekoľkých minút, tu volajú Madeleines. Najvyššie položenýmmiestom v Paríži nie je Sacré Coeur, ale park Belleville. A o bode, naktorý sme sa pred Notre-Damme postavili, aby sme vyslovili sozatvorenými očami želanie, vrátiť sa späť, Francúzi nikdy nepočuli.Dnes ho tam už nenájdete! Mne sa však to želanie splnilo. A nielendočasne...
