Mimochodom prečo je máj mesiacom dovoleniek?
Lebo si treba do konca mája vybrať dovolenku zapredchádzajúci rok, ale aj preto, lebo majú veľa "ponts". Teda, akvychádza štátny sviatok na štvrtok, tak si vyberú deň voľna v piatok amajú pekný predĺžený víkend.
Prvúnoc sme strávili v malebnom malom mestečku Pont Du Chateau neďaleko odClermont-Ferrand. V diaľke sa do nebies týči majestný Puy du Dome.Región Auvergne je výsledkom sopečnej činnosti pred miliónmi rokov.Jeho kopce, údolia, rokliny, to všetko bolo vytvorené volkanickoučinnosťou.
Potom sme sa presunuli do dedinky Montaigut Le Blanc,kde sme sa ubytovali v zámočku dominujúcom údolie. Zámoček bol kedysifeudálnym sídlom, neskôr opustený. Terajší majitelia ho odkúpili zasmiešnu sumu a postupne ho reštaurujú. Je to ťažká práca. Tí ľudia súplní entuziazmu a vášne pre toto miesto.
Prvý deň sme lenobkukávali okolie. Zoznámili sa s domácimi, ich mačkami, somárikmiUlyssom a Penelopou a dokonca sme zistili, že v zámockých stenách našliprístrešie sokoly.
Nasledujúci deň sme mali pekne rozplánovaný: jazero Godivelle, hrad Murol a Vélorail.
JazeroGodivelle sa nachádza v zelenom prostredí divočiny. Pri malej dedinke smožno stovkou obyvateľov, obkolesenej pláňami zasypanými žltýminarcismi a prvosienkami je úzka cesta často lemovaná nezábudkami. Už zokna auta sme híkali nad bujnou prírodou a milými auverňanskými kravami.
Neskôrsme prešli k hradu Murol. Tento impozantný hrad z 12. storočia bolpostavený strategicky na križovatke troch ciest. Aj keď bol ušetrenýpolitikou odzbrojovania kardinála Richelieu a francúzskou revolúciou,dnes je hrad značne poškodený. Stále však predstavuje majstrovské dielostredovekej architektúry a pravidelne sa na ňom konajú hry animovanéPaladínmi zo Sancy a dokonca aj stredoveký trh.
Poobedie smezavŕšili Vélorail v dedinke Landeyrat. Stará odstavená železnica bolazrenovovaná a používa sa teraz na turistické účely. Mali sme možnosťvyskúšať si Vélorail neďaleko od Odeve pred takmer dvoma rokmi. Terazvšak išlo o "silné kafé". 15 km tam a späť. 2 a pol hodiny šľapania.Predpovedali nam pološportovú trať. Cestou naspäť sme však iba stúpali,takže som po takej hodine kričala: "Mám toho plné zubyyyyyyyyyyyyyyy."Napriek tomu sme pokračovali. Ako ináč by sme došli späť?! Prostrediebolo nádherné. Slnko nám pripekalo na hlavy a skupinky stromov prikoľajniciach boli vítané. Sem-tam sme na koľajniciach vyrušilispokojne sa vyhrievajúcu jaštericu. Kravy na nás udivene zazerali. Viemsi predstaviť, čo si o nás pomysleli...
Po konečnom dorazení docieľa s riadným bolením zadku a spotení ako myši sme dostali pochvalu.Najväčšiu radosť som mala pri dorazení do zámočku. Natiahla som sakrížom cez posteľ a zaspala ako dudok.
Na druhý deň nás čakali ďalšie dobrodružstvá...
