Mestu dominuje pevnosť vybudovaná v roku 1230. Pevnosť bola v minulosti sčasti zničená Mongolmi. V šestnástom storočí Mamelukovia vybudovali impozantný vstup do pevnosti, dostupný cez most. Na hlavnej bráne je zaujímavosťou, že je vybudovaná na pravej strane, v rohu. Čiže pri dobývaní nemali nepriatelia žiadnu šancu použiť baranidlo. Nie je tam dostatok miesta. Následne dvere sú vybité symbolmi pšenice, koní a zbraní. Jasný odkaz pre nepriateľa:
"Máme potravu, vojakov aj zbrane. Nevzdáme sa!"
Najkrajšiou miestnosťou v pevnosti je kráľovská sála. Vládca mal trón umiestnený medzi oknami, v tieni. Takže mohol vidieť jasne svojich návštevníkov, ale oni mu do tváre hľadieť nemohli.
Z pevnosti je výborný výhľad na mesto.
V uličkách mesta sa dá natrafiť aj na takýto pohľad.
Aj vtáčiky si to užívali.
Aj v Alepe je typický trh (souk), kde netreba zabudnúť nakúpiť zásoby mydla z Alepu. Je stále vyrábané tradičnou metódou, varené v obrovských hrncoch. Neobsahuje žiadne farbivá ani iné prísady okrem olivového oleja a oleja z plodov bobkového listu. Je vynikajúce nielen na pokožku. Vyperiete s ním poľahky fleky a prádlo ostane hebučké. Nevonia nejako extra dobre, ale aspoň v tom nie sú zbytočné parfémy. Je predchodcom mydla z Marseille. S tým rozdielom, že v tom Marseillskom je čoraz viac chemických prísad.
Na trhu človek nevie kam položiť skôr oči. Butiky sú jeden na druhom. Niektoré sú také malé, že stačí vystúpiť na schodík a nazrieť, čo tam predávajú. Souk v Alepe má viac ako desať kilometrov. Kilometre obchodíkov preplnených rôznym tovarom. A predavači neváhajú vás ponúknuť sladkosťami, pečivom, na ochutnávku. Niekedy treba slušne odmietnuť, inak hrozí, že tam strávite celé dni.
Nabudúce vám ukážem fotky z mešity v Alepe a z predstavenia Dervišov.
