Región Tourraine je známy svojimi hradmi, vinicami aj trigloditovýmiobydliami. Vybrali sme si zámok Jallanges, ktorý je neďaleko od mestaTours a od mestečky Vouvray. Mimochodom známe vynikajúcim bielymvínkom.
Keďže sviatky nie sú práve turistickou sezónou,ocitli sme sa na zámku takmer sami. Ak nerátam skupinku ôsmichaziatcov, ktorí odchádzali skoro ráno, aby stihli prehliadku minimálnesiedmych zámkov a vracali sa neskoro večer. Zámok je zaradený akohistorický monument a má prečo. Jeho priestory dýchajú históriou a toaj vďaka majiteľovi, ktorý jeho obnove venuje všetok svoj čas. Od roku1984 sa snaží z neho urobiť atraktívne miesto.
Každá zosiedmych hosťovských izieb je venovaná inému štýlu. My sme sirezervovali izbu Henri II. Už len jej rozmery nám vyrazili dych. Lenizba mala zhruba 25 metrov štvorcových a kúpelňa 15. Mali sme možnosťsa pohybovať po všetkych priestoroch zámku (samozrejme okrem sídlamajiteľa). Zámok je zasadený v prostredí starých tristoročnýchcédrov, lesa a viníc. Renesančná záhrada síce nebola rozkvitnutá, aleaj zamrznuté fontány majú svoje čaro.
Veľkolepé raňajkyboli zahrnuté v cene izby, takže sme každé ráno papkali v jednej zhistorických izieb zámku. Mali sme na to k dispozícii rôzne druhychleba, jablkový koláč, croissanty, musli, rôzne druhy domácichlekvárov (zámok varí vlastné lekváre, lekvár z fialiek má veľmizaujímavú chuť...), džúsy, čaj, kávu,... atď. Jednoducho sme boli dobrevyzbrojený na náš denný program.
Neďaleko od zámku je zámok Chenoncaux a Amboise (zámok, v ktorého kaplnke je pochovaný Leonardo da Vinci).
Sviatočnú večeru sme si dopriali na zámku Noizay. Naše chuťové bunky si skutočne prišli na svoje.
Napriekkrátkemu pobytu sme si sviatky skutočne vychutnali. A surčitosťou si z času na čas doprajeme spoznávanie rôznych zámkov týmtospôsobom. Veď prečo by sa každý nemohol z času na čas cítiť ako kráľ?
