Prvá vec, ktorá nám vyrazila dych pri príchode, bola katedrála. Povýchode zo železničnej stanice, sme sa ocitli na námestí priamopred ňou. Kto videl a obdivoval nádheru katedrály Sv. Víta v Prahe,nebude tou v Kolíne vôbec sklamaný. Vysoká niečo cez 157 metrov,dlhá cez 144 metrov a široká 86 metrov, sa týči a panuje nadmestom.
Cestou na hotel sme prešli známou pešou zónou, preplnenou turistami a Kolíňanmi, ktorí sa vybrali na nákupy. Áno, bola sobota...
Kolínje známy ako výhodná nákupná metropola. Na pešej zóne nájdete len a lenobchody s oblečením, topánkami, kozmetikou, parfumami,... Jednoduchoraj pre tých, ktorí sa rozhodli dobre plesnúť po peňaženke. Zanámestím Neumarkt, sa nachádza pekný románsky kostol venovaný Sv.Apoštolom. A neďaleko zase jedna zo vstupných brán do mesta za čiasstredoveku. Z dvanástich sa zachovali tuším len tri.
Večersme strávili flákaním sa po centre mesta, obdivovaním mestskej radnice,ktorej renesančná časť je skutočne pôsobivá. Zablúdili sme do typickejkolíňanskej krčmy, kde sme si dali dobrý neskorý obed. Čašník sasnažil s nami komunikovať po nemecky, keďže videl, že som mu rozumela.U mňa bol len taký menší problém, že som mu nevedela po nemeckyodpovedať. Takže sme sa dorozumeli nemecko-francúzsko-anglicky. Aj topatrí k radostiam života...
Koncert, mimochodom pri príležitosti25. výročia prvého albumu anglickej legendy progresívneho rocku,skupiny Marillion, bol nad očakávania. Bývalý bubeník a jeden zozakladajúcich členov kapely, bubeník Mick Pointer, pozberal hudobníkovz kapiel ako Pendragon alebo Arena a spolu so spevákom BrianomCumminsom, fanúšikov Script for a Jesters Tear nesklamali. Dokoncazahrali legendárnu pieseň Grendel, ktorú spevák Marillion, Fish,odmietal na koncertoch spievať. Bolo to niečo úžasné! Jeden znajlepších koncertov aké som videla. Skutočne stálo za to vybehnúť navíkend z Paríža.
Na druhý deň sme sa prešli štvrťou St. Martin,obzreli si gotický dom slávností, v ktorom práve prebiehal trh sCD-čkami. Po chvíli váhania, sme nakoniec nezaplatili 3 EUR na osobuako vstupné, lebo sme si všimli, že mali poväčšinou iba platne a určiteby sme nemali veľkú šancu nájsť nejaké "pirátske" CD.
Poobediesme strávili na terasách pivární, Kolín je známy najväčším počtompivární na osobu, a popíjali kolíňanské pivo "Kolsch" a ochutnali smemčo Kolíňanie zajedajú s Kolschom. "Haheln Haan", čo je vlastne opečenýčierny chlieb s maslom, cibuľou a dobre vyzretým syrom Gouda. Musím vámpovedať, že to ide bohovsky dokopy s pivom. Ani sa nám nechcelo vrátiťdo Paríža. Slniečko pekne zohrievalo a nakoniec sme poslednú hodinustrávili prechádzaním sa po brehu Rýna, kde sme natrafili na bazár sostarožitnosťami pod holým nebom. Mali veci od doby naších starých mám,cez komunizmus až po dnes. Človek si pri tom dobre zaspomína.
Ajkeď víkend bol krátky. Stálo to za to. Odporúčam vám ísť si pozrieťKolín, aj keď len na dva dni. Je pravdou, že človek sa v tomto milomneveľkom (určite popri Paríži...) meste, cíti hneď ako doma.
