S každým syrom je spojená legenda. Známy roquefort, ktorému sa len zďaleka chuťou a výzorom podobá naša Niva, objavil pastier v regióne Aveyron. Vlastne, ako tomu zvyčajne býva, tento pastier radšej behal za peknými ženami ako strážil ovce. A tak raz pri naháňačke so svojou vtedajšou milou, zabudol v jaskyni svoj vak s desiatou. Išlo o chlieb a čerstvý ovčí syr. Keď sa neskôr pre desiatu vrátil, muselo to byť o dosť neskôr, Penicillium roqueforti dokonal svoje dielo. Transformoval syr na roquefort.Treba podotknúť, že jaskyne v danej oblasti majú špecifickú ventiláciu a zloženie skál, čo len podškrtuje výnimočnosť syra.
Camembert je ďalším z najznámejších francúzskych syrov. Pochádza z regiónu Normandie. Podľa legendy ho koncom osemnásteho storočia pripravila farmárka z Camembertu, Marie Harel, na základe rád kňaza, ktorý sa u nej ukrýval. Je vyrobený z kravského mlieka a biela pleseň, ktorou je syr pokrytý je výsledkom práce Penicillium candidum. Zďaleka sa na neho podobá náš Encián.
Munster je vyrobený z kravského mlieka a narodil sa na východe Francúzska. Hovorí sa, že recept nechal obyvateľom Vosges írsky mních, keď prechádzal oblasťou v deviatom storočí.
Podľa inej legendy, recept pochádza z čias Charlemagna (Karola Velkeho), kedy mnísi prišli do regiónu širiť kresťanskú vieru a priniesli so sebou aj know-how na výrobu syrov. V tomto prípade meno Munster pochádza možno zo slova „monastére“, teda kláštor.
Vôňou tento syr pripomína olomoucké syrečky, ale jeho chuť je veľmi jemná. Môže byť použitý na prípravu tradičných „raclette“.
Brie pochádza z regiónu Brie a je vyrobený z kravského mlieka. Má bielu plesňovú kôru s béžovým mramorovaním. Po rozkrájaní sa nerozteká a má veľmi lahodnú chuť.
Jedným z mojich najobľúbenejších je kozí syr. Môže byť mäkký, takmer roztierateľný alebo suchý vyváľaný v popole, v bylinkách alebo v mede. Má nezameniteľnú chuť a vynikajúco chutí s ovocím alebo lekvárom.
Comté sa vyrába v oblasti Jura, Doubs a na východe Ain ako aj v Hornom Savojsku alebo Saone-et-Loire. Schováva sa za ním kravské mlieko. Comté alebo gruyere z Comté vznikol v časoch, kedy dlhé zimy nútili ľudí uvažovať nad možnosťou skladovať mlieko, aby ho mohli použiť v zime. Výroba veľkých suchých a tvrdých syrov umožňovala nielen ich prepravu, ale aj predaj. Na výrobu jedného oválu Comté je potrebných 500 litrov mlieka. Práve kvôli tomu sa výrobcovia mlieka spojili. Bolo treba viacero stád kráv, aby mohli vyrobiť jeden ovál syra. Hodnoty solidarity medzi členmi takýchto kooperatív prežili až dodnes.
Dnešná výroba Comté vychádza z receptu na gruyere a bola zavedená začiatkom osemnásteho storočia.
Chutným syrom je aj Mont d´Or predávaný v pekných drevených krabičkách. Ide o kravský syr pôvodom z masívu Jura. Prvá zmienka pochádza z trinásteho storočia. Mont d´Or je veľmi tekutý syr a aby sa uľahčila jeho preprava, je obtočený popruhom z kôry ihličnatého stromu. Dodnes existujú tradiční výrobcovia týchto popruhov.
Dalo by sa ešte veľa rozprávať o francúzskych syroch. Nesmiem zabudnúť na Tome zo Savojska (inak ma vyhreší svokor), Beaufort, Bleu d´Auvergne (tu by ma zase vyhrešila svokra), Briques (z ovčieho, kravského alebo kozieho syra), Cantal, Gaperon (s cesnakom a čiernym korením), Reblochon (dôležitý pri príprave tartiflette), atď, atď.
Ozaj, takmer by som zabudla na syr z Korziky, casu marzu (v preklade zhnitý syr). Tu chuťové bunky dostanú riadny šok. Nielenže ide o veľmi silný syr, ale navyše... Jednoducho takmer lezie po stole, pretože sú v ňom červíky (larvy muchy, ktoré umožňujú lepšie rozkladanie sa syra). Doteraz som nenašla odvahu ochutnať ho. Myslím, že treba mať na to žalúdok! Navyše tento syr je považovaný za najnebezpečnejší na svete. Larvy môžu skákať až 15 centimetrov, preto je potrebné si chrániť oči pri jedení casu marzu. Aby ste náhodou nedostali otravu, je lepšie overiť si, že larvy ešte žijú. Niektorí odvážlivci jedia tento syr s larvami, niektorí ich vyberajú.
Teraz sa už len vyhnúť problémom s cholesterolom a bežať do fitnesska.
