Zariadena v orientalnom style Uzbekistanu. Velke malovane hlboke taniere povesane po stenach doplnene chumacmi bavlny, babikami z hliny alebo latky v tradicnom kroji, farebne vysivane vesty aj typicke ciapky. Dekoracia ako sa patri na krajinu z centralnej Azie.
Ale cakalo nas menu. Ktore si vybrat ? A hlavne, hned zo zaciatku sme si lamali hlavu, ktory z aperitivov ochutnat. « Kir maison » z bieleho vina a likeru z cukroveho melona ? Vodku s koreninami Boukhara alebo vodku so zazvorom? Kedze nie som fanusik vodky, priklonila som sa ku "Kiru maison". Alain sa nechal zlakat vodkou s koreninami. Laetitia ostala pri paradajkovom dzuse. Babatku by alkohol neprospel.
« Uz len 4 mesiace, Laetitia, » utesujeme ju.
A Olivier si dal tiez « Kir Maison ».
Potom sme zautocili na vyber jedal. Alain nam, neznalym uzbeckej kuchyne, vedel poradit. V minulosti stravil nemalo casu v Taskente. Veru, aj tam letisko potrebuje kvalitne kontrolne centrum.
Vyber padol na salat Quatre saisons pre mna - salat so syrom Feta, nakladanymi uhorkami, zelenymi marinovanymi paradajkami, grilovanymi paprickami. To vsetko poliate olivovym olejom s jemnou prichutou byliniek.
Olivier si vybral salat Tamerlan s grilovanymi baklazanmi, paradajkami, uhorkami, cibulou, syrom Feta a horskymi bylinkami.
Alain a Laetitia ako spravni gurmani stavili na kartu Menu Dégustation. Teda mali z kazdeho rozku trosku, doplnene pirozkami z listkoveho cesta plnenymi spenatom alebo jemnym kozim syrom. Pocas sezony tekvic su pirozky plnene tekvicou.
Uz po predjedle sme sa zalizovali a jazyky sa nam nezastavili tak sme vychvalovali uzbecku kuchynu. Chute jednotlivych zloziek sa nestracali, kazda ingredencia si zachovala svoje charakteristiky a spolu to vytvaralo lahodnu harmoniu.
Hlavne jedlo :
Ja som sa vrhla na Vegetariansky mix : Samsa (teda tasticky z listkoveho cesta plnene spenatom a syrom) a Mantis (nieco ako ravioli plnene tiez spenatom alebo syrom).
Olivier, ktory nema rad jahnacie a baranie maso, si vybral nieco ako kuraci perkelt. Jemne masko sa akoby samo oddelovalo od kosti a omacka so zemiakmi a mrkvou pridavala jedlu na farbe.
Alain a Laetitia mali zo vsetkeho : Samsa, Mantis, Plov (tradicne uzbecke jedlo, nieco ako rizoto s jahnacim masom, mrkvou, cicerom a bylinkami), Hanoum (uzbecke lasagne varene v pare plnene jahnacim masom, zemiakmi a tekvicou podla sezony) a to vsetko servirovane s omackou Turkestan a horskymi bylinkami.
Jedla su samozrejme doplnene bohatou zeleninovou oblohou.
Mimochodom, pri prezerani a samozrejme vychutnavani si jedal, som si opat uvedomila ako je slovanska kuchyna preplnena vplyvmi z roznych krajin. Pirohy v Polsku aj v Rusku. Rizoto v roznych obdobach taktiez. Plnena paprika sa konzumuje aj v Uzbekistane, volaju to Dolma.
A teraz dezert :
Typicky Chak-Chak. Nieco ako burizony nasiaknute medom. Vynikajuce!
Alebo kolac Emira. Podoba sa to na orechovnik alebo strudlu.
Olivier a Laetitia nas pozvali na digestiv. S radostou sme to prijali a tak sme pri popijani neuzbeckeho alkoholu z javoroveho sirupu rozoberali speciality uzbeckej kuchyne a strednej Azie, prerabali svet a analyzovali oblubene filmy.
Adresa, ktoru vam jednoznacne odporucam:
Restaurant BOUKHARA
37 rue Trévise
75009 Paris
Tel : +33 1 48 24 17 42
(M) Cadet (ligne 7)
Verim, ze zazijete podobny nezabudnutelny gurmansky zazitok ako my.
