Pol hodiny cesty autom, v krásnom prostredí na brehu jazera Tajch, mala som možnosť zistiť akým smerom sa uberá slovenská hudobná scéna. Poprockfest je festivalom amatérskych muzikantov, a veru aj medzi nimi možno nájsť perly.
Z organizačného hľadiska som bola príjemne prekvapená. Internetová stránka ponúka prehľad kapiel, ktoré mali o účasť záujem a výber tých, ktoré sa festivalu nakoniec zúčastnia. Nechýbajú linky na stránky s hudbou tej ktorej kapely. To umožňuje vypočuť si interpretov vopred a rozhodnúť sa pre účinkujúcich, ktorí komu vyhovujú. Stránka je prehľadná s podrobným programom a popisom cesty ako sa na festival dostať.
Prišli sme medzi prvými a ako prví sme si zakúpili vstupné na 2 dni. Len za 3 EUR na osobu.
V porovnaní s cenou festivalu Pohoda, z ktorej sme sa tento rok chytali za hlavu, si kľudne mohli vypýtať aj dvojnásobok.
Pre informáciu, lístky na Pohodu stáli na mieste 99 EUR + navyše parkovanie 25 EUR. Chodíme s manželom často na koncerty a festivaly v zahraničí, ale ešte sme sa nestretli s tak prehnanou cenou vstupného. Nech mi Slováci netvrdia, že nemajú peniaze! Pri priemernej mzde (za rok 2011) vo výške 786 EUR, to predstavuje 12,5% z platu. Nezanedbateľná suma!
Cena lístka na Wacken Festival v Nemecku je na úrovni 150 EUR na 3 dni (kemping a parkovanie v cene). HEllfest vo Francúzsku stojí 154 EUR na 3 dni, ale je možné ho zakúpiť aj na mieste za 99 EUR (kemping v cene). Pri obidvoch festivaloch predávajú lístok aj na jeden deň. Za zníženú cenu (pass na 1 den na Hellfest stojí 68,50 EUR, deti do 12 rokov vstup zdarma, pre mladých pod 17 rokov polovičná cena).
Ale vráťme sa k Poprockfestu. Z každej strany rozvoniavali klobásky a cigánska pečienka. Smäd bolo možné uhasiť pivom alko alebo aj nealko a pre abstinujúcich nechýbala Kofola.
Na naše sklamanie sa prvá kapela Memoary z Čiech nedostavila pre nečakané zdravotné problémy. Na ich progresívny rock sme sa riadne tešili. Nič to, možno na budúci rok.
Na scénu nastúpil teda Robo Patejdl Band. Počúvať sa to dalo, aj keď osobne to vôbec nie je môj štýl. Je to príliš “sladké”.
V prvý deň festivalu nás zaujala kapela Ardagast, ktorá hraje metal s prvkami folku. Boli prvým príjemným prekvapením Poprockfestu. Chalani to vo svojom štýle vedia a na Slovensku je fajn stretnúť sa s touto hudbou.
Obrovská facka však prišla na druhý deň z Bratislavy v podobe skupiny Bandygora. Neverila som vlastným očiam. Chalanov sme si vypočuli na nete, ale naživo je to ešte väčšia pecka. Má to šťavu, hlavu aj pätu, hudobne sú vymakaní. A texty… Tie TEXTY! Konečne som sa toho na Slovensku dočkala. Niekto, kto neváha vykričať svoj nesúhlas so systémom slovami, aké si zaslúži. Trefné, výstižné piesne plné hnevu, rebélie a možno… Nie! Čo ak aj tie vtáky spievajú len tak do vetra?!
Žiadne lepkavé vyznania a fádne veršíky. Hudba pre dospelých! Chalani majú charizmu a na scéne im to pristane. Z ich hudby cítiť vplyv Metallicy a Sepultury. Dokonca by sa dali v určitých momentoch prirovnať aj ku francúzskym Wampas.
Zaslúžili by si, aby ich hrali viac v rádiách. Zaslúžili by si pozornosť publika, veď keď môžeme počuť zo slovenských rádii skladby ako Čo ti jebe od Rytmusa, prečo nie Fuck The System? Nech sa konečne Slováci prebudia!
Od Bandygory sme si kúpili CD aj tričko. Alaina sa bubeník pekne po francúzsky opýtal, čo hovorí na slová.
“Kto by uveril, že na Slovensku je to možné?” odvetil mu.
Bandygora je naším tohtoročným hudobným objavom. Z reprákov na piatom poschodí v 20.-tom arrondissement v Paríži teda znie slovenské - Som tvoj systém a mám ťa rád.
http://bandzone.cz/bandygora#!/bandygora?at=news
Chalani, len tak ďalej! Držíme vám palce!
Na festivale nechýbali ani hard rockové klišé a muzikanti, ktorí sa berú príliš vážne. Ale aj to patrí k akciám tohto typu. Je škoda, že jedna z účinkujúcich skupín odohrala verziu Rebel Yell od Billyho Idola napriek faktu, že kapela pred nimi ju tiež hrala. Poznámka, že sa im to ešte nestalo, tu ťažko obstojí. Chalani predsa mohli nahradiť Rebel Yell niečím iným. Hádam vedia hrať iné piesne aj bez prípravy…
Na Poprockfeste nám chýbal hádam len stánok s CD vystupujúcich kapiel ako je tomu na iných festivaloch. Guláš sa mohol variť skôr okolo obeda alebo poobede ako o deviatej ráno. Neviem ako vy, ale ja si guláš na raňajky nedávam.
Publikum bolo akoby otupené (a predsa sme boli v chládku!) a nereagovalo. Každý jeden z účinkujúcich si predsa zaslúžil potlesk.
Na záver chcem poďakovať organizátorom aj účinkujúcim za vynikajúci zážitok. Poprockfest si zaslúži väčšiu medializáciu. Ide o prehľad amatérskych kapiel, z ktorých však mnohé hrajú lepšie ako tie, ktoré sa svojou hudbou živia.
