Samozrejme, existuje niekoľko filmov ako R.A.S. od YvesBoisset, La Question od Laurent Heynemann alebo La Bataille d´Alger od GilloPontecorvo, ale tieto filmy majú viac ako 30, 40 rokov. Francúzska mentalita jeznáma nielen tým, že si nevedia robiť srandu sami zo seba, ale aj nedostatkomsebakritiky. Veď donedávna nehovorili o vojne v Alžírsku inak ako o« pacifikácii ». Časy sa však menia. Prichádza « Intímnynepriateľ » vďaka režisérovi Florent Emilio Siri.
Alžírsko, rok 1959, francúzska armáda sa pokúša udržať si odtela tvrdých partizánov vedených FLN (Front de libération nationale, Front prenárodné oslobodenie). FLN sa snaží obdržať nezávislosť pre Alžírsko. Národ jeroztrhnutý na dve, medzi svojimi adoptívnymi rodičmi (ktorí sa stali okupantmi)a koreňami predkov. Medzi Rozumom a Citmi.
Všetko je v tomto roku rozdvojené. Oficiálne verzie, prejavypolitikov, záväzky, city. Jediná vec ostáva univerzálna. Je ňou bolesťumierajúcej populácie na jednej strane, na druhej tisícky mladíkov vysadených,zbraň v ruke, v strede kabylských hôr. Bolesť tak agresívna, že ostáva citeľnouaj o 50 rokov neskôr. V takej mierke, že napriek rokom tabu a hanba, ostávajúprítomné.
Siri neváha ukázať tie najohavejšie okamihy vojny. Týranie,masakre, šialenstvo. Režisér sa podujal na natočenie filmu o vojne, ktoráoficiálne dlho neexistovala… Myšlienka filmu je vynikajúco vyjadrená už v názve. Hrdinovia filmupomaly objavujú skutočného nepriateľa. Pretože ním môže byť tak brat (Alžírčanalebo Francúz), proti ktorému bojujeme, ako aj blázon, ktorý v nás drieme.
