Le bruit des glaçons

Vila stratena kdesi na vidieku. Na terase sedi zarasteny chlap nahodeny v obleceni hodneho porovnania s vrecom zemiakov. Na stole pred nim lezi chlieb, nacata klobasa a vedierko s kockami ladu. Vo vedierku troni flasa bieleho vina. Z neho si muz ulieva. Da sa len vytusit, ze to nie je v ten den prva flasa. Pri brane ktosi zvoni. “Kto je tam?” “Som vasa rakovina. Prisiel som sa s vami zoznamit.”

Písmo: A^- | A⁺

Diskusia (0)

Charles s nim nechce mat nic spolocne. Rakovina vsak nastoji.

"Nebudem na dlho. Tak na tri mesiace."

Takto sa zacina najnovsi film od Bertranda Blier Le bruit des glaçons (Zvuk kociek ladu). Spisovatel Charles Faulque (Jean Dujardin), ktory uz ziskal za svoj roman cenu Goncourt (a teda ako sa vyjadri rakovina, dalsiu uz nedostane) utapa zial po odchode svojej zeny a syna v bielom vine. Vsade kade chodi, nosi vedierko s bielym vinom so sebou. Albert Dupontel je v ulohe rakoviny vo svojom zivle.

"Spravajte sa ku mne slusne, lebo vam zautocim na pankreas..."

Cudna tema, o ktorej sa nam nie vzdy chce rozpravat, ale ktora je sucastou nasich zivotov. Povedzte mi, kto uz v zivote nebol priamo alebo nepriamo konfrontovany s rakovinou?

Bertrand Blier dokazuje, ze aj tato tema sa da spracovat s humorom a nevulgarne.

Film sa konci prekvapivo a takmer romanticky. Stoji za to si ho pozriet. A vyrovnat sa po svojom s hrozbou nasej doby, rakovinou.