Koncom sedemdesiatych a zaciatkom osemdesiatych rokoch krvne transfuzie neboli vystavene takej kontrole ako dnes. O niektorych chorobach a virusoch sme tusili len hmlisto. Po vsetkych tych vysetreniach a behaniach po lekaroch... Liecili mi zakazdym len priznaky a nehladali dovody...
Tento rok po bolestiach v boku a hypotezach lekarov o nedostatocnom privierani akejsi „klapky“ na zaludku a nadmernom vylucovani stavy pecenou, situacia dospela az do takeho stadia, ze ma jeden z nich obvinil z hypochondrie. Ked ich napadlo, ze by mohli spravit podrobnejsie krvne vysetrenia, vysledky na nich vychrlili „hepatitida C“. Kde som ju docerta mohla chytit?
V juli mi oznamili, ze sa musim urgentne liecit. Bala som sa, ze nebudem moct odist na dlhoplanovanu dovolenku v auguste. Kazdy den som ocakavala telefonat z nemocnice. Nic! Dlhe mesiace telefon mlcal! Az koncom augusta, po navrate vsetkych lekarov z dovoleniek, mi oznamili datum.
9. septembra sa dostavite do nemocnice na dalsie podrobne vysetrenia a punkciu pecene. Musime zistit v akom stadiu je pecen. Potom budete cakat 3 tyzdne na vysledky. A to este nie je vsetko! Vysledky musime odoslat do Vseobecnej zdravotnej poistovne, ktora musi odsuhlasit liecbu. Vraj liecbu dostane len niekolko ludi, lebo je velmi draha.
Mam strach. Poslednych niekolko rokov som bola nezamestnana. Budem mat podla nich narok na liecbu? Nakazilo ma slovenske zdravotnictvo. Dostanem sa z toho vdaka nemu?!
Drzim si palce!
P.S.: podla skutocnych udalosti. Pribeh je v prvej osobe, ale nejde o mna! Je to styl pisania.
