Bytovy kocur nema vela prilezitosti na skutocny pohyb. Veterinarka ho nasla na ulici a ked sme si ho adoptovali, mal cez 5 kil. Z bytu odmietal vyjst, obojok a voditko ani nespominam (vzdy sa z obojka nejakym zazrakom vyvliekol). Jedinou skutocnou prechadzkou je pre neho chodba na poschodi a balkon. Urcite cvicenia sa mu snazime zabezpecit aj zatvaranim dveri. Ked sa potom chce dostat do miestnosti, musi tlacit J Oprie si labku pekne o dvere a odchyli ich. Je to urcita forma posilovania.
A beh mu zabezpecuje Alain, ked sa po byte nahanaju.
Napriek vsetkemu sa Tigrikova vaha vyskriabala az na 7,8 kila. Ked vam rano taky macko poskace po bruchu, lebo je hladny, urcite to zacitite.
Zo specialnych granul Obesity Management a Urinary Light sme teda na radu veterinarky ubrali a… Rozhodli sme sa vyskusat cuketu. A veru, zachutila mu. Dozu granul sme znizili na polovicu a teda pekne usetrime (ved jeden dvojkilovy balik stoji takmer 20 EUR) a navyse papka zdravo.
Akonahle zaciti, ze mu varime cuketu, uz je v kuchyni. Trasie chvostikom, vrti sa ako baletka a mrauci. Nevaha sa pustit aj do este riadne horucich cukiet. A za par sekund je po porcii. Veterinarka sice povedala « cuketa neobmedzene », ale tiez netreba s nicim prehanat. Teraz na posedenie spapka takmer polovicu velkej cukety.
Za mesiac schudol 400 gramov, je zivsi a srst sa mu krasne leskne.
Raz som nechala krabicku s predvarenou cuketou na kuchynskej linke. Prikryla som ju vrchnakom a uplne na nu zabudla. Na druhy den rano bol vrchnak fuc a cuketa tiez.
Aspon sme sa v to rano vyspali, lebo nas neprisiel otravovat kvoli jedlu J
