Cakal v aute na parkovisku maminu, ktora si isla v nemocnici cosi vybavit . Zaparkovany so spokojnym svedomim na vyznacenom mieste. Vedla stojace blyskajuce sa auto, ktore by spotrebou zahanbilo aj tank, sa rozhodlo vycuvat. Kedze "auticko" bolo pomerne velke, mal s tym dost problemy. Ked sa o to pokusil na druhykrat, zastavil, vystupil z auta a namieril si to k mojmu otcovi.
Otec otvoril dvere a cakal pravdepodobnu ziadost o informaciu... Namiesto toho sa dotycny na neho vyrutil s tym, ze ci nevie s tym svojim malym hovnom uhnut, ci nevidi, ze sa nemoze z parkoviska dostat,... Po dobrom vykypeni zabuchol agresivne dvere na otcovom aute. Ten v pociatocnom uzase zo seba dostal len: "Vy ste teda riadny k...t!"
Rozculeny magor medzitym uz na odchode, sa obratil a vrhol sa rukou smerom k otcovej hlave s umyslom dat mu riadne zaucho. Esteze mal otec tu duchapritomnost a vcas sa uhol. Bol vsak v takej dobrej pozicii, ze ak by ju vyuzil (nad cim aj premyslal), chlapika by este dlho bolelo medzi nohami...
Nakoniec sa "autickarovi" podarilo z parkoviska vycuvat. Mojmu otcovi ostal trpky suvenir a ponaucenie, ze aj v urcitom veku (chlapik bol v pomerne pokrocilom veku) moze cloveku z penazi a pocitu nadradenosti preskocit.
Oci, davaj si na tom Slovensku pozor! Nebezpecenstvo a agresia ciha na kazdom kroku ;)))
